Skutočné príbehy hospicovej sestry o pacientoch na prahu smrti...
Hovoriť o smrti a umieraní sa v slušnej spoločnosti pokladá za tabu, dokonca aj v oblasti zdravotníctva. Naše predstavy o umieraní sú nanajvýš nejasné.
Budú nám pred očami prebleskovať scény zo života?
Ovládne naše spomienky ľútosť?
Objaví sa na konci tunela jasné svetlo?
Pre väčšinu ľudí bude umieranie skôr pomalý proces, ktorý môže uľahčiť príprava, dobrá nálada a trocha viery. O zmenu postojov k paliatívnej starostlivosti sa usiluje hospicová sestra Hadley Vlahosová, ktorá v knihe Na rozhraní dokazuje, že starostlivosť na konci života nás môže veľa naučiť nielen o tom, ako zomierame, ale aj o tom, ako treba žiť.
„Mojou úlohou ako hospicovej sestry je sprevádzať pacienta a jeho blízkych týmto procesom a podľa možností udržiavať pacienta v pohode a bez bolestí. Hospicová starostlivosť môže trvať až šesť mesiacov a za ten čas mám možnosť spoznať pacientov, ich osudy, ich blízkych a dokonca aj domácich miláčikov,“ vysvetľuje Hadley Vlahosová.
Jej práca sa pre ňu stala poslaním, naučila sa načúvať svojim zverencom, naladiť sa srdcom a celou svojou bytosťou na ich potreby a túžby. A keď nastane chvíľa ich odchodu z tohto sveta, vytvoriť im bezpečné zázemie.
Pomáha rozptýliť obavy spojené so smrťou a umieraním a ukazuje, že smrť je prirodzená súčasť života. Umieranie vykresľuje ako pokojnú, očakávanú udalosť, na ktorú sa možno pripraviť a s podporou najbližších ju prijať. Po dlhoročných skúsenostiach s opatrovaním ľudí oscilujúcich na rozhraní dvoch svetov prináša autorka v tejto knihe múdrosť a útechu všetkým, ktorí sa musia vyrovnať so stratou blízkej osoby, a inšpiruje ich, ako ísť ďalej.
Jej príbehy si musíte dávkovať pomaly, opatrne, pretože akoby prenikli až priamo k vášmu srdcu a duši. Dojímavé, silné, hlboko ľudské. Príbehy, ktoré učia viac a úprimnejšie milovať; obetovať sa pre druhých; nepremeškať príležitosti, ktoré život ponúka; neprehliadať ľudí, ktorí vám vojdú do života a vy z opatrnosti, či nesprávneho presvedčenia odvraciate zrak.
V knihe rozpráva o najhlbších zážitkoch s ľuďmi, o ktorých sa starala – so ženou, ktorá nikdy nepochybovala o svojej viere, až kým sa nedostala na prah smrti. O staršom mužovi, ktorému sa zjavila jeho mŕtva dcéra. Až po mladú pacientku, ľutujúcu, že strávila veľkú časť svojho krátkeho života v obavách, čo si o nej myslia iní – pričom sa s ňou podelila s vlastným fascinujúcim príbehom.
„Spoznala som veľa ľudí, ktorí žili nádherný, naplnený život, niektorí boli nábožní, iní nie. Nemyslím, že jeden spôsob je lepší ako druhý. Dôležité je však podľa mňa nájsť vnútorný pokoj a spokojnosť – nech to pre vás znamená čokoľvek. Podľa mojich skúseností sú na konci života najšťastnejší tí ľudia, ktorí dosiahli pocit spokojnosti s tým, ako žijú, a ktorí nachádzajú útechu vo svojom presvedčení o tom, čo bude nasledovať,“ dodáva Hadley Vlahosová v knihe Na rozhraní.