Sicílska rodina, láska, manželstvo

Keď dáte klebetnici chlp, upletie z neho medvedí kožuch. Gennaro nevyzerá ako klebetník, ale keď počúvate jeho rozprávanie o rodinnom šťastí, obyčajné klebety a fámy by bledli závisťou, možno aj hrôzou. Gennaro je mladý taliansky chlapec. Tvrdohlavý a divý ako Niagarské vodopády. Pred dvomi rokmi vstúpil do manželského zväzku a ak by historky z jeho spolužitia s mladou Sicílčankou Máriou počúval spisovateľ, mohol by škrabať šťavnaté novely o drámach sicílskej lásky. Mňa zaujala udalosť, ktorá sa vymyká spôsobom vášne, na akú sú našinci zvyknutí. Sicílska rodina, láska, manželstvo sú uzavreté nádoby, kam sa cudzinec len ťažko pozrie. Spočiatku si predstavíme román Krstný otec, kde sa vzťahy medzi mužom a ženou riešia na vzájomnom rozporuplnom rešpekte. Muž je aktívny, zaobstaráva peniaze, žena sa stará o rodinu a jej úloha a slovo doma sú silné, dominantné. Muž svojím „biznisom“ rodinu nezaťažuje a žena zasa neobťažuje muža starosťou o krb. Zdanie harmónie pôsobí dokonale. Prežívajúci silno patriarchálny svet nie je len doménou Sicílie. Lenže sicílsky chlapík, ako mi Gennaro opakovane vtĺkal do hlavy a ukazoval na osobných príkladoch, je predovšetkým faun, ktorý veľmi rád prekračuje tajomné hranice povolených vášní a bláznivo sa vrhá do dobrodružstiev, ktoré zrýchľujú tep a srdce sa mení na odistenú zbraň. „Celá lapália s Máriou začala už naším zoznámením,“ rozprával Gennaro, ktorý vymenil Sicíliu za premočený Brusel, ale všetkými zmyslami a povahou zostal na rozpálenom ostrove. „Bol som vtedy zamilovaný do Júlie, slečny s najdlhšími nohami na svete, plavovlasej Talianky, ktorú nešlo prehliadnuť, nechať tak. Považoval som ju za svoju budúcu ženu,“ dodal. „Sedel som pri stole s priateľmi a odrazu sa pri nej zjavila Maria, neznáma, nedobytná a nekonečne krásna. Aj keď som v tej chvíli mal po ľavici dievča, o ktoré som sa usiloval, a náš vzťah naberal na obrátkach, v priebehu som pocítil, že je mojou budúcou expriateľkou a jediná, ktorú chcem, je Maria. Už počas večera som ju kontaktoval, nechal sa odháňať, vysmievať, ale nakoniec som z nej vydoloval telefón. Niekoľko mesiacov potom Gennaro kňučal pri Mariiných oknách a dverách, „náhodne“ ju stretával, keď opúšťala kanceláriu alebo reštauráciu, kde bola s priateľmi, vymýšľal výlety, návštevy výstav, posielal kvety, zavaľoval darmi a maličkosťami, až žienka klesla pod ťarchou náklonnosti a zapálila plameň svojej vášne voči modrookému, čiernovlasému mužovi, ktorý jej dával najavo, že svet je tu len na to, aby mohol stvoriť nádhernú bytosť menom Maria. Lenže u mužov, akým je Gennaro, príde chvíľa, keď aj ten najkrajší kvet vyzerá ako žihľava a najčarovnejšie chvíle lásky sa zmenia na púšť, na ktorú ani nekvapne a vy sa len plaholčíte v ústrety istej smrti. Rovnako ako je istotou pochod púšťou po mesiacoch intenzívnej vášne, je istá aj fatamorgána oázy, vzrušenia na horizonte. Volala sa Eva. „Poznal som Evu a tancoval medzi vajcami, keď som ju uháňal, tajne dohováral schôdzky a snažil sa nevyvolať žiadne podozrenie. Myslel som si, že mám všetko pod kontrolou, bol som presvedčený o dokonalosti svojich hier a vracala sa mi sila a energia aj do môjho vzťahu s Mariou, čo som bral ako dôkaz, že musí cítiť, ako je medzi nami všetko v poriadku,“ opisoval Gennaro. Lenže raz prišiel do domu predmetu svojej vášne, v ruke kytica, že cez ňu nebolo vidieť hlavu a keď vykríkol osudové: Miláčik, už som tu a hodil kabát na vešiak, zistil, že naňho nečaká jedno dievča, ale dve. Jednu z nich si v tej chvíli určite neželal vidieť. „Maria sa na mňa vrhla a začala ma mlátiť všetkým, čo jej prišlo pod ruku. Kopala do mňa a kričala, Eva plakala pri stole a ja som sa snažil skryť, niekam utiecť a vytratiť sa z trápneho okamihu poníženia a bitky. Myslel som si, že Maria ma tam nechá v trasovisku mojej nízkosti, vykopne ma potom z bytu, zavrie dvere a nikdy viac ju neuvidím. Keď si však vybila zlosť, zavelila: Ideme domov. Zobrala kabát, hodila do koša kvety a išlo sa.“ Čo sa dialo doma? Chlap žasne nad ženskou chladnokrvnosťou a vynaliezavosťou. Sadla si k stolu a vymenovala, za akých okolností je ochotná s ním zostať, rodiť mu deti a žiť s ním až do smrti. Ako bude vyzerať ich milostný život, každodenný rytmus a dala mu iba päť minút na rozmyslenie, či takýto život chce alebo nie. Bola tvrdá ako skala. „Vlastne som vôbec neváhal. Taká rozhodnosť, zápal a sebavedomie ma uchvátili. Bol som ako v tranze a sľúbil som všetko na svete, byť otrokom, ničotným červom len na potešenie jej blahosklonnosti. So všetkým som súhlasil, zostal som a klape nám to ako nikdy predtým. Dokonca mám pocit, že až od tej chvíle sa naozaj milujeme,“ vykresľoval slovami svoju životnú púť Gennaro a zasníval sa ako dieťa. Že takéto príbehy píše život hocikde a hocikomu? Možno sú to variácie na podobnú tému, ale taká zmes zúrivosti, fanatickej vášne, krutého majetníctva a tvrdohlavosti, kombinovaná s britkou praktickosťou a milostivou vášňou sa len tak nevidí. Je nenápadná. Sicílska.

Milan Fridrich