FINANČNÉ NÁVYKY TREBA BUDOVAŤ V KAŽDOM VEKU

Finančnú gramotnosť treba rozvíjať už od detstva. To však neznamená, že sa to detstvom končí. Naopak, dobré finančné návyky si treba pestovať aj v dospelosti, pretože finančný trh sa mení rovnako rýchlo ako všetko okolo nás. Ak sme ako deti nemali správny príklad zdravého prístupu k peniazom, je to o to ťažšie dobiehať.

Kľúčové sú detstvo a prvé zamestnanie

Prvé finančné návyky a vnímanie hodnoty peňazí by sa mali vštepovať už malým deťom. Deti by mali mať možnosť hospodáriť s vlastnými peniazmi, čo im pomôže pochopiť, že ak všetko minú na nepotrebné veci, na potrebné im už peniaze nezostanú. „Finančná gramotnosť sa dostáva postupne do školských osnov, no stále sú to v prvom rade rodičia a ich každodenný prístup k peniazom, ktoré dieťa kopíruje,“ hovorí odborníčka na osobné financie z PARTNERS Eva Lelkesová.

Mladí ľudia by už v prvom zamestnaní mali od začiatku spolupracovať s finančným poradcom, dodržiavať ideálne finančné miery a plánovať svoje ciele. Dôležité je správne nastavenie konkrétnych finančných návykov a tiež je dobré mať niekoho, kto vám pomôže „nezísť zo správnej cesty“. So zvyšujúcim sa príjmom je dôležité aplikovať tieto návyky na vyšší príjem. Mladí ľudia majú výhodu aj pri investovaní. Vďaka dlhšiemu investičnému horizontu aj malá mesačná suma im časom môže priniesť významné zisky. Ak investujete mesačne napríklad sumu 100 eur s ročným zhodnotením 9 %, za 20 rokov získate finančný kapitál v hodnote 67 290 eur, ale za 40 rokov by tá suma dosiahla hodnotu až 471 645 eur.      

Čo sú správne finančné návyky?

Eva Lelkesová, odborníčka na osobné financie z finančnej skupiny PARTNERS, upozorňuje, že mnoho Slovákov sa o svoje financie vôbec nestará. „V prvom rade by sa človek mal zaujímať o svoje financie a nerozprávať, že on to nerieši, že jeho sa to netýka. Mal by poznať nielen svoje príjmy, ale aj svoje výdavky, lebo každý z nás vie, koľko zarába, ale málo z nás vie, koľko míňa a na čo,“ varuje odborníčka.

Kľúčové je podľa nej dodržiavať ideálne finančné miery, ktoré sú 10 : 20 : 30 : 40. Tieto miery predstavujú optimálne rozdelenie príjmu na:

• 10 %: tvorba finančnej rezervy na nepredvídateľné situácie. Rezerva slúži na nečakané výdavky, ako je pokazená práčka alebo výpadok príjmu.
• 20 %: investovanie do dlhodobých aktív, ako je životné poistenie a dôchodkové sporenie.
• 30 %: maximálna výška úverov, najmä na bývanie.
• 40 %: bežné výdavky domácnosti na stravu, cestovanie a voľný čas.

Zároveň sú tieto hodnoty jednoduchým testom, v akej kondícii sú naše osobné financie.

Odborníčka odporúča riadiť sa heslom „najprv zaplatím sebe“. V praxi to znamená, že hneď po prijatí výplaty na účet si minimálne 10 % odložíme do rezervy, napríklad trvalým príkazom.

Mladí ľudia zvyčajne veľmi neriešia svoju budúcnosť. Po správnosti by však mali mať aspoň rámcovo stanovené svoje životné ciele a pracovať na ich realizácii aj z finančnej stránky už od prvého zamestnania. Ak vedia, že o 10 rokov budú chcieť auto, musia na to myslieť už teraz. Zbytočné zadlžovanie, napríklad na dovolenku alebo vianočné darčeky, je nevhodné, pretože splátky môžu neskôr zaťažovať rozpočet.

Dedičné finančné zlozvyky

Rozvoj finančnej gramotnosti je na Slovensku viac než potrebný. Ako ukázal prieskum Focusu pre finančnú skupinu PARTNERS, Slováci si odovzdávajú zlé finančné návyky z generácie na generáciu. Nevedia napríklad zhodnotiť svoje vedomosti o peniazoch. Až 46 % čerpá informácie o financiách z médií, zatiaľ čo 43 % sa učí na vlastných skúsenostiach a 20 % informácie nevyhľadáva vôbec.

Prieskum tiež ukázal, že slovenské domácnosti často míňajú viac, než si môžu dovoliť. Až 76 % domácností priznáva, že ich spotreba prevyšuje odporúčaných 40 % z príjmu. Nadspotrebu vykazuje 72 % najmladších, 79 % stredne starých a 77 % najstarších generácií.

Viac ako polovica (58 %) Slovákov má nejaký úver, no viac ako tretina Slovákov vôbec netuší, ako sa pohybujú úroky pri bežných úveroch v bankách. Polovica nevie správne určiť úroky spotrebných úverov a 80 % nepozná úrokové miery hypoték.

Necelá polovica Slovákov (41 %) je presvedčená, že na dôchodok sa treba začať finančne pripravovať už od prvého zamestnania. Napriek tomu 34 % oslovených na investície do budúcnosti nedáva nič. Slabé sú aj vedomosti o investovaní. Tretina (36 %) Slovákov považuje za najlepšie zhodnotenie peňazí životné poistenie so sporením, pričom investovanie do podielových fondov, akcií a dlhopisov uviedlo len 14 % opýtaných.

5 krokov, ako si v detstve aj v dospelosti vytvoriť správne finančné návyky

V DETSTVE:

1. Učte deti hodnote peňazí: Dávajte deťom malé sumy a nechajte ich rozhodovať, ako ich minú. Pomôže im to pochopiť, že peniaze majú obmedzenú hodnotu a musia byť rozumné vo svojich výdavkoch.
2. Vytvorte systém odmien: Dávajte deťom vreckové, ktoré bude podmienené plnením napríklad domácich povinností. Naučí ich to, že peniaze sa musia zarábať prácou.
3. Spojenie s cieľmi: Pomôžte deťom vytvoriť si finančné ciele, napríklad šetrenie na hračku alebo výlet. Ukážte im, aké dôležité sú plánovanie a trpezlivosť pri dosahovaní cieľov.

V DOSPELOSTI:

1. Sledovanie príjmov a výdavkov: Viesť si záznamy o všetkých príjmoch a výdavkoch. Pomôže to identifikovať, kde je možné ušetriť a na čo míňate najviac peňazí. Pomocou dnešných bankových aplikácií môžete automaticky priraďovať jednotlivé výdavky k rozpočtovým kategóriám.
2. Tvorba finančnej rezervy a investovanie: Dodržiavať ideálne finančné miery (10 % na rezervu, 20 % na dôchodok, 30 % na úvery a 40 % na spotrebu). Pravidelne odkladať časť príjmov do rezervy a investovať do dlhodobých aktív. Tým sa zabezpečí finančná stabilita a ochrana príjmu.