ZVRHLÍK
Edita Čomajová ako vychovávateľka zväčša rómskych detí v domove mládeže si za tie roky služby na všeličo privykla. Vypočula si už veľa rozprávaní o detskej bolesti, spôsobenej "tiežrodičmi", ale často sa so svojimi bývalými chovancami stretávala aj na stránkach tlače, keď po nich pátrala polícia ako po páchateľoch trestných činov. Preto si privykla najprv trikrát porozmýšľať, kým si utvorila názor o čomkoľvek.
Tak bolo aj vtedy, keď ju 14-ročný Paľko Stojka, inak celkom dobrý chlapec, sirota z rómskej rodiny, požiadal o rozhovor medzi štyrmi očami. Bolo to krátko po tom, čo sa chlapec spolu so štrnástimi ďalšími chovancami ústavu vrátil z letného tábora. Paľkovi musela sľúbiť, že ho neprezradí a potom jej začal rozprávať o vychovávateľovi, ktorý bol v tábore poverený funkciou vedúceho. Bol to 35-ročný Tomáš Trebatický, ktorý do domova prišiel zo základnej školy, kde učil telocvik a zemepis. Čomajová ho dobre poznala a nemala ho rada. Na jej vkus priveľa pil a pokiaľ si všímala, vedel byť k deťom poriadne surový, ako, napokon, väčšina telocvikárov.
Ale to, čo jej Paľko porozprával, predčilo jej očakávania. Stojka tvrdil, že Trebatický dvakrát prišiel v noci k nim na izbu, vliezol mu do postele a všelijakými vyhrážkami dosiahol, že mu bol Paľko povoľný. Čomajová prekvapene preglgla a obliala ju horúčosť. Stojka však hovoril také detaily, ktoré by si sotva vedel 14-ročný chlapec vymyslieť. "Keď neverite, teta, opýtajte sa Gejzu. Spal vedľa mňa, všetko videl... " tvrdil Paľko.
Gejza všetko potvrdil, ba pridal aj ďalšiu skúsenosť. Aj jeho Trebatický v noci zneužil.
Čomajová sa zdôverila kolegyni. Ani tá neverila. Porozprávala sa s oboma chlapcami - tí trvali na svojom, a tak neostalo iné, ako isť za riaditeľom domova. Riaditeľ tiež neveril. Povedal, že si všetko preveri sám, nech radšej nikomu nič nehovoria. Neskôr sa vyjadril, že chlapci sa chcú Trebatickému pomstiť, pretože je na nich výchovne náročný a z toho, čo rozprávali, neverí ani slovo.
Všetko si zrejme "preveroval" priamo u Trebatického, lebo od toho momentu mal Paľo a Gejza z domova peklo. Trest stíhal trest, až Gejzu riaditeľ nechal premiestiť do iného domova, aby bol pokoj. Čomajová však pokoj nedala, trvala na tom, aby sa problém prevetral na pedagogickej rade. To už jej bolo jasné, že Trebatický všetko vie, lebo prišiel a spôsobom jemu vlastným jej "poďakoval" za to, že ho ohovára u riaditeľa.
Pokoj si však nedal. Všetko vyvrcholilo krátko po Novom roku, keď Čomajová oslavovala narodeniny. Najviac pil - ako vždy - Trebatický. Všetci už odišli, on však stále ešte sedel pri fľaši a darmo ho posielala domov. Rozhodol sa, že bude spať v domove. Keď ho konečne vypoklonkovala z domova, vyliezol po hromozvode, rozbil sklo na okne WC a vliezol chlapcom do izby. Jedného z chovancov zamkol do izolačky. Čomajová búchala na dvere. Tušila, čo sa vo vnútri odohráva, nikto jej však neotvoril a policajtov sa bála zavolať. Ako neskôr vysvitlo, aj tohto chlapca Trebatický pohlavne zneužil tradičným spôsobom. To však Čomajová nevedela. Keď však tento "vychovávateľ" po niekoľkých dňoch opäť opitý prišiel na návštevu k rodičom jedného z chovancov a trval na tom, že s ním bude spať v jednej izbe a v noci sa pokúsil chlapca zneužiť, celá aféra konečne zásluhou Čomajovej a chlapcových rodičov praskla.
Do domova prišli policajti a začalo sa veľké vyšetrovanie. Trebatického zadržali a zatkli aj riaditeľa. Obvinili ho z krytia trestnej činnosti. V okrese sa zrodil škandál, na ktorom sa už nedalo nič ututlať, reči presakovali na povrch ako rakovina. Žiaľ, tie reči boli pravdivé.
Tomáš Trebatický bol ženatý, ale bezdetný. Po maturite sa prihlásil na vysokú pedagogickú školu, no v treťom ročníku štúdium zanechal, odkrútil si vojenčinu a potom nastúpil na základnú školu. Riaditeľovi sa zdalo, že priveľa pije, a tak sa ho v závere školského roku zbavil tým, že mu dal dobré pracovné odporúčanie a poslal ho preč. Trebatický zamieril do sféry špeciálnej pedagogiky, až kým nezakotvil v detskom domove medzi rómskymi chlapcami. Ako ukázalo vyšetrovanie, tých zneužitých mládencov mal na rováši viac, každý však zo strachu mlčal. Riaditeľ mu totiž bezhranične veril - keď Trebatický navrhol pre niektorého z chlapcov trest, direktor trest automaticky "odklepol" a takisto schvaľoval aj premiestnenia so zdôvodnenim, že výchovne neprispôsobivých chovancov treba dať do iného kolektívu. Povoľným chlapcom robil Trebatický lekcie zo sexuológie, rozprával im svoje homosexuálne zážitky zo štúdia na vysokej škole, nosil im pornočasopisy a zneužíval ich v telocvični i na izbách. Vedel o tom kde - kto, iba riaditeľ nie ...
Vyšetrovateľ major Vráblik z okresného Úradu vyšetrovania podobných pedorastov, ako si musel priznať, z duše nemal rád. Bridili sa mu a Trebatický sa mu hnusil dvojnásobne, lebo pri vypočúvaní klamal, len sa tak prášilo. Akékoľvek pohlavné zneužívanie popieral, chlapci si vraj všetko vymysleli z pomsty, pretože sa z nich usiluje urobiť náročnou výchovou poriadnych ľudi. Popieral aj svedectvá rodičov chovanca, u ktorého bol na návšteve. O Čomajovej prehlásil, že je to stará panna, ktorej starodievoctvo už preliezlo na rozum a nevie, čo hovori. Pritom stopy po jeho násilnom vniknuti do internátu boli kriminalistom viac ako jasné - vrátane odtlačkov prstov. Riaditeľ sa tiež vyhováral, že reči, ktoré počul, nemohol brať vážne a keď sa osobne presvedčil, že Trebatický naozaj pohlavne zneuživa chovancov a chcel to isť ohlásiť, prišla policia...
Vráblik zozbieral všetky svedectvá a celú vec odovzdal prokurátorovi. Miestne mafie začali pracovať naplno, a tak Vráblika ani veľmi neprekvapilo, keď Trebatický na prvostupňovom súde dostal ako netrestaný iba dva a pol roka nepodmienečne v I. nápravno-výchovnej skupine, hoci kredit učiteľov nielen v okrese, ale aj v celom kraji aférou poriadne utrpel. Prokurátor sa odvolal a krajský súd dal Trebatickému aspoň tri a pol roka v "dvojke" a uložil mu ústavné protialkoholické liečenie. Riaditeľ však vyviazol s podmienečným trestom a musel odísť z domova. O afére sa ešte roky rozprávalo a mládenci z domova si o dospelých utvorili svoj obraz...
Ondrej Šimúny
Pekné čítanie
