Zvieratá liečia
Význam zvierat ako pomocníkov pri ošetrovaní chorých ľudí je už dlho známy. Využívanie zvierat v opatrovateľských domovoch na zlepšenie zdravotného stavu ľudí sa praktikovalo v roku 1792 v Anglicku a ku koncu 19. storočia v Nemecku. "Katalyzátorový účinok" domácich zvierat skúmali psychológ a neurofyziológ Sam a Elizabeth Corsonovci v opatrovateľskom domove v americkom štáte Ohio. Zistili, že opatrovateľské domovy poskytujú len málo priestoru pre jedincov a jeho súkromie. Často neexistujú žiadne cielené aktivity pre jeho obyvateľov a žiadne aktivity pre navodenie pozitívneho myslenia. Vplyvom dlhodobého pobytu môže dôjsť k senzorickej deprivácii (zmyslové zmeny), k sociálnej izolácii a vymiznutie dotykovej stimulácie. Pritomnosť psov spôsobila, že pacienti najskôr nadväzovali vzťah k zvieratám, potom k terapeutom a napokon aj k ostatným pacientom a k ošetrujúcemu personálu. Najväčší úspech sa dosiahol, keď jeden starý muž trpiaci poškodením mozgu povedal prvé slová po vyše dvadsiatich rokoch práve psovi, s ktorým neskôr trávil veľa času. Dr. Aaron v roku 1981 zistil, že sa znižuje krvný tlak človeka, ktorý hladká psa. Opísal sedem funkcií, ktorými môže zviera ovplyvniť zdravotný stav človeka. Ním sledované osoby videli vo zvierati: druha, niečo, o čo sa treba starať, niečo, čoho sa možno dotýkať, niečo, čo vás udržiava v aktivite, stred pozornosti, podnet na denný pohyb, zdroj bezpečia. Príklad, ktorý vzbudil veľkú pozornosť pri terapeutickom využívaní zvierat, je známy z oblasti výkonu trestu. David Lee, sociálny pracovník a psychiater, začal v roku 1975 v štátnej nemocnici pre duševne chorých páchateľov v meste Lima (štát Ohio) terapeutický program so zvieratami. Vyvinul systém spočívajúci na odmenách. Pacient si musel vyslúžiť privilégium vlastniť zviera. Musel byť ochotný poskytnúť prostriedky (aj finančné), pomoc pri získavaní potravy pre zviera vrátane udržiavania klietky. Zistil sa katalyzujúci účinok a "rozširujúci sa okruh vrelosti", keď pacienti začínali nielen medzi sebou, ale aj s ošetrovateľmi dobre spolupracovať. Neskôr porovnanie staníc bez a s terapeutickým zvieracím programom ukázalo pokles násilných činov voči ostatným pacientom a ošetrujúcemu personálu, pokles samovrážd a pokles spotreby medikamentov. Tento program vzbudil u pracovníkov v oblasti výkonu trestu veľký záujem. "Naučená bezmocnosť" je psychický stav. Je to fenomén apatie, pri ktorej osoba nie je schopná uniknúť zo situácie, ktorá sa javí bezvýchodiskovou. Vzniká z pocitu bezmocnosti a beznádeje, ktorý vyplýva zo zlých životných skúseností, z ťažkého zdravotného problému, z ťažkej životnej straty alebo z duševného úpadku v starobe. Takto vzniknutú depresiu obyčajne sprevádza pocit úplného vyčerpania a neschopnosti meniť beh vecí. To platí najmä u chronicky chorých alebo invalidných osôb, u ktorých sa vyvíja veľmi negatívny postoj - ja nemôžem. Domáce zvieratá môžu mať práve v tejto situácii veľmi pozitívny vplyv: zaoberanie sa vlastnými problémami sa znižuje, opäť sa prebúdza zmysel pre humor a pacient získava jednoznačné uznanie zo strany zvieraťa. Pocit vlastnej dôležitosti, usilovanie o uznanie, pocit, že život má zmysel a účel, že niečo pre niekoho znamená, majú dôležitý význam pre udržiavanie dobrej citovej rovnováhy. Ak je prítomné zviera, môže pomáhať pri štrukturovaní priebehu dňa, pretože vyžaduje pravidelné úkony (čas kŕmenia, venčenie, prechádzky a pod). Tým vzniká pocit, že pacienta niekto potrebuje. Pri týchto činnostiach sa odvracia pozornosť od vlastných problémov, ale pocit osobnej identity zostáva.
Tvoje hobby
