Zúfalí

Muži si vravia, že sú chlapi, pretože sa neboja tmy, neohovárajú a dokážu udrieť päsťou do stola. Silnými sa stávajú aj preto, že im polkilové činky nikdy z rúk nespadnú a na jeden glg vypijú celú fľašu piva. Samozrejme, aj ja poznám takých chlapov, čo sa tmavej noci neboja, len tak nenápadne načúvajú každý šuchot navôkol, jasné, že neohovárajú, oni len bližšie charakterizujú človeka, ktorý s nimi práve nesedí za jedným stolom.

Takýmto chlapom bol aj Boris. So svojou partnerkou žil v jednej domácnosti už takmer šesť rokov. Za tento čas ho slečna naučila variť, piecť, upratovať, prať, žehliť, dennodenne si meniť boxerky a ponožky. Podvečer nalieval super vychladené pivo do krígľa, samozrejme, nie pre seba, ale svojej milovanej polovičke. Dáma si po ťažkom celodennom ničnerobení zaslúžila relax s nohami na stole a Boris si mohol tak akurát naliať šumivý celaskon, aby zajtra vládal makať. Aspoň cez víkend si chlap mohol oddýchnuť, veď nemal nič ťažké na práci, až na to, že sám nakupoval, strihal v záhrade stromčeky, vysával, utieral prach a odviezol partnerku ku kaderníčke, kozmetičke a nakoniec k jej najlepšej kamarátke na malý, celovečerný pokec.

Po tomto vydarenom dni si Boris mohol vyložiť nohy na stôl a čakať na telefóne, kedy priateľka zavolá. Aby ju mohol zo senzačnej párty naložiť do auta a odniesť priamo do postele. A v nedeľu už slečinku čakali chutné raňajky na stole...

Tatiana Kovalčinová