Zrnková káva alias čierne zlato v šálke

Svet by sa dal rozdeliť na dve skupiny – na milovníkov kávy a na tých, ktorí káve nerozumejú. Káva totiž hýbe svetom, presnejšie povedané – ráno hýbe ľuďmi, ktorí si bez nej nevedia predstaviť ani jeden deň. Cesta kávy z plantáže na náš stôl je dlhá a má množstvo kontrolných bodov, na ktorých sa musí zastaviť. Prečítajte si príbeh tohto svetového fenoménu, ktorý má svoj záver aj v našich končinách.

O káve kolujú rôzne legendy. Jednou z nich je napríklad tá o jej objavení jemenským pastierom Kaldim. Ten si jedného dňa všimol, že jeho ťavy a ovce sú po spasení istých bôbov zvláštne nabudené. Spomenul tento fakt mníchom v kláštore, ktorí sa rozhodli plody vyskúšať sami na sebe, aby sa mohli dlhšie a vytrvalejšie modliť. Najabsurdnejším príbehom je však ten, ktorý hovorí o poprave kávou. V 18. storočí totiž švédsky kráľ Gustav III. veril, že káva je jed a na trest smrti kávou odsúdil dvoch nešťastníkov, ktorí sa však napokon dožili úctyhodného veku 80 rokov.

Dnes kávu vonkoncom nepovažujeme za jed, práve naopak. Množstvo lekárskych výskumov potvrdilo pozitívny vplyv kávy na ľudský organizmus, no netreba zabúdať ani na opačnú stránku veci. Za smrteľnú dávku sa totiž považuje približne 10 g kofeínu skonzumovaného počas jedného dňa.


Zrnková káva jedine z plantáže

Pravdou je, že ak si chcete vychutnať pravú chuť kávy, mali by ste jej zrnká namlieť bezprostredne pred prípravou. Kvôli tomu sa aj zrnková káva považuje za čierne zlato oceňované najmä pravými kávičkármi. Keďže kávovník je rastlina, ktorá pre svoj rast potrebuje tropické a rovníkové oblasti Ameriky, Ázie alebo Afriky, sme odkázaní na dovážanie surových zŕn z exotiky.

Najväčšími producentmi a zároveň kávovými veľmocami sú Brazília a Columbia, odkiaľ  pochádza aj najznámejšia Popradská zrnková káva. Dve najznámejšie odrody – arabica a robusta – na svoj rast potrebujú špecifické podmienky. Kým arabica je náročnejšia a náchylnejšia na choroby, robusta je odolnejšia a môže sa pestovať aj v náročnejších oblastiach, akou je napríklad dažďový prales. Arabice trvá približne 7 mesiacov, kým dozrie, na robustu si zas musíme počkať priemerne 10 mesiacov.

Kávové zrná sú po dozretí červené a na ich zber sa využívajú dve metódy – ručné trhanie alebo mechanické sťahovanie. Aj dnes sa vo veľkom využíva najmä ručné zbieranie, ktoré zaručuje vysokú kvalitu a čistejší zber. Pri mechanickom totiž z kríkov opadajú aj ešte nezrelé alebo prezreté plody a lístky, ktoré sa počas procesu môžu zmiešať s kamienkami alebo inými nečistotami, preto je potrebné ich následné triedenie. Po zbere je potrebné zrnká vylúpnuť z dužiny a šupy a tiež ich usušiť na slnku alebo v špeciálnych sušičkách pri teplote 45-60ºC. Po usušení a preosiatí sa zabalia do jutových vriec a poputujú k výrobcovi.

Čo sa deje so zrnkami na Slovensku?

Po príchode kávy na Slovensko ju ešte čaká množstvo procesov, ktoré ju zmenia na lahodné voňavé zrniečka. Najprv ju čaká čistenie, pomocou ktorého sa oddelia kvalitné zrnká od tých nevhodných a tiež sa z celej várky odstránia kamienky a nečistoty. Nasleduje praženie, ktoré sa líši podľa odrôd a po ktorom zrná stratia približne 20 % svojej hmotnosti, aby sa stali plnohodnotnou kávou.

Po tomto kroku sa zrnková káva oddelí od tej, ktorá pokračuje na mletie. Káva sa po pražení a mletí nechá ešte istý čas odležať, aby sa z nej odstránil oxid uhličitý, a zabalí sa do vákuového balenia alebo do obalov bez vákua s pridaním dusíka na vytvorenie ochrannej atmosféry. Práve tá zabezpečí, aby ste sa po rozbalení mohli zhlboka nadýchnuť vône, ktorá dokáže opantať zmysly a rozdráždiť chuťové poháriky.

Zdroj foto: Pixabay.com