Žriedlo zdravia
Väčšina ľudí vodu miluje. Mnohí sú schopní prejsť stovky kilometrov, aby sa s rozkošou ponorili do vôd jazera či mora. Možno, že je to inštinktívna chuť nadviazať kontakt so živlom, v ktorom pred troma miliardami rokov vznikol na Zemi život.
Už v 6. storočí pred n.l. tvrdil grécky filozof Thales z Milétu že všetko, čo je živé, vzniklo z vody a z nej sa aj skladá. Dermatológovia tvrdia, že voda je dobrá na všetko a v podobe sprchy - najlepšia. Tento dobročinný dážď stimuluje krvný obeh a zaberie menej času ako kúpeľ. Kúpeľ je totiž liečebná kúra, ktorá si vyžaduje rozumné využitie prísad.
Pred kúpeľom sa najskôr namydlíme dobrým mydlom, ktoré nevysušuje, osprchujeme sa a až potom kúpeme. Môžeme použiť aj aromatické oleje, ktoré rôzne pôsobia. Starí Gréci či Rimania v tomto nerobili rozdiely medzi ženami a mužmi. Niektoré oleje uvoľňujú, iné povzbudzujú, mnohé majú aj kozmetický efekt.
Morská soľ obsahuje drahocenné mikroelementy a je rovnako dobrá ako bylinky v kúpeli. Iba kúpeľ z byliniek či morskej soli nás skutočne zregeneruje, nesmie však trvať dlhšie ako štvrť hodiny.
Niet nad dobrú sprchu
V19. storočí všetci cestovali do Baden-Badenu, Karlových Varov, Teplíc, kúpeľných centier, ktoré sa preslávili tak ako veľké metropoly. Každý v tom čase poznal aj kňaza Kneippa a jeho liečbu vodou, ktorá podľa jeho názoru pomáha pri mnohých chorobách. Polievanie vodou, naparovanie, zábaly, studené a horúce kúpele sa začali používať ako liečebné metódy vo veľkom. Minerálne vody, morská voda - to sú prirodzené liečivé prostriedky. K liečivým terapeutickým zákrokom pribudlo aj sprchovanie. Mali by sme však vedieť, ako pôsobí na náš organizmus.
Studená sprcha (od 10 do 20 stupňov Celzia) stimuluje, prináša veľkú úľavu opuchnutým nohám, zlepšuje krvný obeh. Sprchovanie studenou vodou začíname od nôh smerom hore.
Vlažná sprcha (do 30 stupňov) tónuje, osviežuje, povzbudzuje: Sprcha do 37 stupňov relaxuje, odstraňuje napätie, uvoľňuje svalstvo.
Teplá sprcha (do 39 stupňov) pomáha proti bolestiam svalstva, zmierňuje nervozitu a pomáha zaspať.
Veľmi teplá sprcha (nad 39 stupňov) zmäkčuje kožu, no zhoršuje krvný obeh, a preto sa neodporúča.
Kúpeľ v jazere, ale najmä v mori, urýchľuje krvný obeh, vdäka čomu bunky dostávajú viac kyslíka a toxické látky sa rýchlejšie vylučujú. Po niekoľkých minútach kúpania sa v jazere či mori sa človek cíti uvoľnene, zrelaxuje sa, lebo prúdiaca voda stimuluje zakončenia nervových buniek pokožky. Náhradou kúpania v mori je hydromasáž vo vírivej vani alebo pod sprchou.
Nezabudnime piť!
Pre mnohých je samozrejmosťou položiť si pohár vody pred spaním na nočný stolík. Siahnu po ňom hneď po prebudení. Aj tí, čo to nerobia, by mali prvý dúšok vody vypiť ešte v posteli a vstať až po piatich minútach. Voda, ktorú ráno vypijeme, zobudí náš organizmus, uľahčí vylučovanie toxických látok a pomáha pri zápche. Nemci či Francúzi vypijú oveľa viac vody ako obyvatelia východnej Európy. Voda nehasí len smäd. Pomáha vylučovať z nášho organizmu rôzne potrebné substancie. Aj pokožka navlhčovaná „zvnútra" je vláčna, hladká a telo štíhlejšie, lepšie fungujúce. Bez jedla vydržíme aj mesiac, bez vody sotva pár dní. Zdravý človek by mal vypiť najmenej pol druha litra tekutín denne. Počas horúčav, pri zvýšenej teplote alebo keď vykonávame ťažkú fyzickú prácu, potrebujeme vypiť až tri litre tekutín za deň. Počas jedla by sme nemali piť -najneskôr 20 minút pred jedlom a najskôr 20 minút po jedle. Nedochádza tak k riedeniu žalúdočných štiav. Posledný pohár vody by sme mali vypiť tesne pred spaním.
Až 70 percent nášho tela sa skladá z vody. Voda je hlavnou zložkou našej krvi, lymfy, medzibunkovej tekutiny. Pri silnom odvodnení sa pokožka po uštipnutí nevyrovnáva, zostane zvráskavená (stáva sa to najmä starším ľuďom). Strata 20 percent vody z organizmu spôsobuje smrť. Voda sa zúčastňuje na všetkých premenách výživných látok v organizme. Uľahčuje posun stravy v zažívacom ústrojenstve, je nenahraditeľná v tráviacom procese.
Minerálne vody nielenže hasia smäd, ale obsahujú aj látky dôležité pre organizmus - soli, makro- a mikroelementy. Ich množstvo je uvedené na etikete. Čistá voda nemá kalórie, preto je vhodná pre ľudí, ktorí nechcú pribrať.
Nie je voda ako voda
Akú vodu piť? Najlepšie sú stolné minerálne vody bez bubliniek. Mnohí však pijú vody nasýtené oxidom uhličitým, lebo im lepšie chutia. Vo svete je veľmi populárna voda bez cukru a bubliniek, len s citrónom -výborne hasí smäd. Keď pijeme vodu nasýtenú oxidom uhličitým, pijeme menej, lebo žalúdok máme vyplnený vzduchom. Po chvíli sa nám však žiada piť znova. Oxid uhličitý spôsobuje, že žalúdok sa rozťahuje, nadúva nás a strácame chuť do jedla. Plyn odchádza spolu s obsahom žalúdka a dochádza k nepríjemným prejavom, ako sú vetry a pod. Pitie väčšieho množstva takto upravenej vody odvápňuje organizmus. Starší ľudia by sa jej preto mali vyhýbať. Navyše, takáto voda môže dráždiť žalúdočné steny a črevá, nie je teda vhodná ani pre ľudí s gastrickými chorobami, a najmä nie tých, ktorí majú sklony k vetrom.
Z jedného litra vody vypitej na dúšok zostane v organizme len pohár - 75 percent tekutiny organizmus vylúči. Je to preto, lebo náš vnútorný mechanizmus vstrebávania vody reguluje jej obsah v organizme. Potrebujeme toľko vody, koľko môže postupne prijať krvný obeh, lymfatický systém a tkanivá. Hladina vody v organizme musí byť stála, preto nadbytok obličky okamžite vylúčia. Dochádza k tzv. zdanlivému odvodneniu. Môže byť veľmi nebezpečné, najmä pre ľudí s poruchami krvného obehu. Hrozí dokonca zastavenie srdcovej činnosti. Mali by sme piť pomaly, po dúškoch. Vtedy zadržíme polovicu vody v organizme, a ten si ju odoberá postupne, vstrebávajú. Vody s veľkým obsahom kremíka a vápnika možno piť len na odporúčanie lekára. Chorí ľudia by sa mali poradiť s odborníkom, aká voda je pre nich najlepšia.
Vodu je najlepšie držať mimo dosahu svetla, najlepšie v chladničke. Nemali by sme piť z fľaše, do vody sa môžu dostať baktérie. Prístup vzduchu do fliaš takisto praje rozmnoženiu baktérií. Keď sa vyberáte na cestu lietadlom, po prílete by ste mali vypiť postupne štyri litre vody. To povzbudí organizmus k normálnej funkcii a zvlhčí klimatizáciou vysušenú pokožku.