Zrak mačky

Ako u každého živého tvora, aj u mačky je zrak najdôležitejší zmyslový orgán, od ktorého vo veľkej miere závisí jej život. Mačka totiž nesleduje svoju korisť čuchom ako pes, alebo iné šelmy, ale svojej loveckej vášni holduje "so vztýčenou hlavou".

Vo dne mačka nevidí viac ako človek. Pri dokonalej tme sú mačka a človek tiež na tom rovnako - nevidia nič a sú odsúdení na hmat. Ale pokiaľ už človek v prítmí tápe, mačka ešte stále veľmi dobre a zreteľne vidí. Jej oči vedia totiž veľmi dokonale využiť všetky zvyšky svetla. Za prirodzených podmienok pre mačku nikdy nie je tma. Jej videnie aj v šere, prítmí je dôsledkom toho, že pomer čapíkových a tyčinkových buniek v očnej sietnici je podstatne vyšší ako u ľudí, čo jej umožňuje, že môže vidieť aj pri relatívne slabom osvetlení. Toto je aj vysvetlenie, prečo je mačka schopná vidieť aj v prostredí, kde sú ľudské oči schopné vidieť len obraz úplnej tmy. Dobré videnie za tmy podporuje aj veľkosť oka ako orgánu, plochá rohovka, ale aj očné pozadie. Za sietnicou oka leží vrstva tkaniva, ktoré sa volá tapedum lucidum a má tú zvláštnosť, že dopadajúce svetelné lúče vracia späť ako zrkadlo, čím svetielkujúci obraz mačacích očí dostáva typický zelenkavožltý nádych. Takže bunky sietnice sú zasiahnuté dva razy svetelnými lúčmi. Táto svetielkujúca "svietiaca tapeta" je tiež príčinou toho, že v tme oči mačky zasvietia, keď na ne dopadne svetelný lúč - napríklad svetlomet auta.

Vysoká svetelná citlivosť, ktorá umožňuje využiť aj najslabší zdroj svetla, mohla by sa stať nevýhodou pri jasnom slnečnom žiarení, keby sa príroda nebola postarala o náležitú ochranu. Tá tkvie v tom, že pupilla - otvor nachádzajúci sa v dúhovke - irise, má schopnosť meniť sa podľa intenzity svetla. Zreničky  mačacieho oka vyzerajú za jasného svetla len ako zvislé, úzke štrbiny. Až ubývajúcim svetlom sa rozširujú do veľkého kruhu. Táto "automatická clona" je schopná v zlomku sekundy reagovať na svetelnú intenzitu. Treba poznamenať, že k silnému rozšíreniu zreníc môže dôjsť aj za denného svetla i pri priamom dopade slnečných lúčov. To sa stáva, keď mačka príde do tzv. efektu, čiže keď je zlostná alebo naľakaná. Rozšírenie zreníc v tomto prípade je podmienené vyplavením hormónu nadobličiek - adrenalínom.
Mačacie oči vyzerajú tajuplne a záhadne. Tento dojem vzniká na základe niekoľkých anatomických zvláštností. Na rozdiel od iných domácich zvierat, ležia oči mačky frontálne, v jednej rovine a majú preto rovnaký uhol pohľadu ako človek. Čiže, každé oko mačky získava trošku odlišný obraz predmetu, čo je základom binokulárneho videnia, ktoré umožňuje mačke nielen priestorové videnie, ale aj presnú identifikáciu - polohu svojej koristi.

Mačacie oko je v porovnaní s veľkosťou tela a k pomeru k ľudskému oku relatívne veľké a budí dojem strnulosti. Zrakom v spojitosti s vynikajúcou pozorovacou schopnosťou, ktorú mačky nedávajú najavo, vidia lepšie veci, ktoré sa pohybujú. Pri pozorovaní mačacích zreníc sa nám javia, že sa takmer nehýbu. Keď chce mačka čo len trošku zmeniť uhol pohľadu, pootočí hlavu, ale nepohne okom. Okrem toho nežmurká v pravidelných intervaloch. Žmurká veľmi málo a preto jej pohľad vyzerá pokojný a premýšľavý. Bežne je mačka ďalekozraká, keď ju niečo zaujme, podíde bližšie. V staršom veku je to s mačacím zrakom podobne ako u človeka. Slabne jej a dosť často sa po jej desiatom roku života dostavuje aj úplná slepota. Jej rytmus života určuje sluch, hmat, prípadne pamäť. Oči mačky vyžadujú pozornosť majiteľa, najmä u vyšľachtených plemien. Často sa v ich kútiku usádzajú usadeniny slznej kvapaliny, ktoré zanešvárujú okolitú srsť, najmä okolo spodného očného viečka. Usadeninu treba vytierať s použitím vaty, namočenej do čistej vody. 

Ing. Peter Ország