Zošit

Rada si kreslím. Aby som to uviedla na správnu mieru, tak nejde o hocijaké kreslenie. Sú to výplody mojej fantázie a myšlienkové pochody počas telefonických rozhovorov. Mám na to vyčlenený aj osobitný zošit, po ktorom siaham, keď mi zazvoní mobil. Samozrejme, ak ma telefonát dobehne na ulici alebo na inakšom mieste než v mojej izbe, kresby sa v tom momente nekonajú.

Keď sa s niekým zhovárate a popritom si čarbete do zošitka, ako najväčšie umenie či zábava sa vám to vtedy nezdá. Ale skúste sa na tieto skvosty zadívať s nejakým časovým odstupom, hneď v nich budete nachádzať jednu pointu za druhou. Alebo možno ani nie!

Neviem, či ide o nejaké moje nedocenené, precenené, alebo inak trafené podvedomie, možno by som čarbanice v zošite mala zaradiť k bežným úchylkám, alebo je načase riešiť to ako vážnejšiu diagnózu...Najčastejšie kreslím smiešne postavičky so strapatými vlasmi, kvety a domčeky. Po nahliadnutí do psychologických štúdií o interpretácii zošitkových kresbičiek usudzujem, že som niekoľkonásobne rozdvojená osobnosť. Áno, odteraz ma volajte schizofrenik na entúú.

Smiešnych panáčikov najčastejšie kreslia osoby, ktoré sa rady predvádzajú, vyvíjajú snahu byť centrom pozornosti. Fajn, som sebavedomá, ale prečo potom kreslím aj domčeky a kvety? Veď tie sú typické pre romantické povahy, introvertov a večne zasnené duše. Mala som to ja za potrebu zisťovať, čo znamenajú čarbanice na papieri?! Teraz sa mi do hlavy vryl chrobák a už viem, že v noci nezaspím, ale premýšľam, či naozaj trpím vážnou psychickou poruchou. Asi na nejaký čas prestanem telefonovať, veď aj dopisné papiere majú svoje čaro.

Tatiana Kovalčinová