Zmrzlina

Keby som mala také problémy, ako trápia našu Katarínu. Najnovšie sa rozhoduje, či ešte stále je v kurze opálená pokožka alebo by mala staviť na prirodzenosť. Ak to s ňou pôjde takto ďalej, o chvíľu bude behať bez šiat...Veď prirodzenosť! Niekedy sa vážne zamýšľam, prečo aj napriek jej kuriatkovským problémom ju preveľmi ľúbim. Asi to bude tým, že ak mi je najhoršie, viem, kto ma zaručene rozosmeje. Minule, keď so mnou telefonovala, začala ziapať do telefónu, pretože nevedela, kde ho zapatrošila... A prednedávnom sme sa spolu vybrali na zmrzku. Dúfala som, že sa dievčina nebude pokúšať o žiadny trapas, ale ona sa ani snažiť nemusí. Je ako magnet na úsmevné až trápne situácie.

Ale veď v meste je toľko ľudí, tam sa jeden trapas stratí. Povedala som si, nahodila som sa do oblečenia neutrálnych farieb, nech pri nej až tak nesvietim a vybrali sme sa zmrzke oproti. Okrem toho, že slečna Katka disponuje magnetickou silou, čo priťahuje všetky menej príjemné situácie, je ešte aj neskutočne ukecaná a dosť často sa stáva, že hovorí od veci. No aj nato som si už zvykla, teda bola som pripravená na kývanie hlavou a mierne nádychy, ktoré aj tak zruší Katka svojou ďalšou vážnou úvahou.

Meškala asi dvadsať minút, ale ona by vôbec nemeškala, keby ich Čiko (papagáj alebo také niečo) nedostal chuť na špagety. Ešte som nepočula, aby sa vták kŕmil špagetami, ale radšej som sa ani nepokúšala túto tému bližšie analyzovať. Potom sme sa dostali od nebezpečných hračiek pre deti, ktoré aj napriek jej odoslaným mailom na kompetentné miesta naďalej púšťajú do reklám, neskôr sme riešili rôzne farmaceutické spoločnosti, čo do liekov dávajú, že vraj nejaké svinstvá a potom....Ja už vám ani neviem povedať. Aha, Katka by si chcela dovliecť do bytu anakondu, len nechápe, prečo jej mama s tým nesúhlasí.

Už sme boli v cieli, presnejšie pred cieľom. Ešte som si vypočula, aká nezdravá je zmrzlina, aké chutné sú pagáčiky, ktoré včera pripravovala a aké neskutočne drahé sandáliky jej doniesol brat z Nemecka. Teraz sme už naozaj boli v cieli. Vybrali sme si zmrzlinu, na moje prekvapenie Katka vôbec nekomentovala čokoládovú a jahodovú kôpku na mojom kornútku a šli sme si sadnúť vonku na lavičku.

Keďže dnu bolo priveľa ľudí a ja som sa obávala trapasu, tak som ju radšej zaviedla na čerstvý vzduch. A opäť som vybabrala len a len sama so sebou. Celkom ticho sme sedeli na lavičke, každá z nás si vychutnávala tú svoju zmrzku, až som sa nachvíľu zľakla, že Katke zamrzol jazyk. Ale nezamrzol, pretože toto trápne ticho zrušila revom, až sa na nás celý interiér aj exteriér čudesne zadíval. „Dofrasa, vtáctvo jedno posXaté, keď vás chytím, tak vás...Bože, kde je tu záchod, nech si tú sračku zmyjem...“ A bolo po mojom “tichom“ popoludní!

Tatiana Kovalčinová