Zmeškaný hovor

S Luciou sa mám stretnúť dnes o piatej na autobuske. Chystáme sa na výpredajový lov, pretože si opäť nemáme čo obliecť. Dám si sprchu, vyžehlím si tie rozkošné kučierky a rozjasním pleť ďalším z radu dokonalých mejkapov. Požičiam si sestrine triko, možno v skrini nájdem aj nejaké čisté rifle a takáto tip aj top skočím do štýlových gumákov. Predtým ako sa vydám na cestu za vylepšením šatníka, počkám si na svoju krásku medzi hŕbou ojazdených autobusov a arómou výfukových plynov. Závideniahodné! Uvažujem, že výhodnejšie a predovšetkým zdravšie bude pre mňa nenápadné meškanie.

Z domu som vybehla tesne pred piatou, na autobusku mi rýchlejším tempom trvá cesta niečo okolo desiatich minút. Bola som presvedčená, že mám za sebou ďalšie vydarené rozvrhnutie času.

Luciu som videla už z diaľky. Usmievala sa, natešene mi kývala aj napriek tomu, že ma cestou niekoľkokrát prezváňala. Predpokladala som, že len čo sa k nej priblížim, spustí na mňa hurónsky rev, no nestalo sa tak.

„Juj, škoda, že si neprišla o pár minút skôr, stretla som tu Tomáša a pýtal sa na teba,“ tvrdila mi Lucia. Zosmutnela som. Je pravdou, že mladosť a príležitosť dlho netrvajú, no ja som len zahanbene vytiahla z kabelky mobil a spočítala si svoje ďalšie zmeškané hovory.

Tatiana Kovalčinová