Život s alkoholikom

Myslela som si, že som najšťastnejšie dieťa pod slnkom. Mala som rodičov, ktorí mi dali asi všetko, po čom dieťa zatúži. Vyrastala som v rodine, ktorá ma milovala nadovšetko, vtedy som ani zďaleka nevedela, čo mi život prinesie. Veď, akoby som aj mohla, keď som bola nevinné dieťa...

Neskôr, keď som už bola väčšia slečna, začala som si uvedomovať niektoré skutočnosti. Veľakrát som počula, ako sa naši hádajú a mama neustále vyčíta otcovi alkohol. Otec chodil z práce domov neustále viac a viac opitý. Bol agresívny, arogantný, začala som sa ho báť. Utekali sme z domu k maminej sestre, dedovi, kde sa len dalo. Až jedného dňa si mama povedala dosť! "Ak chceš žiť s nami v spoločnej domácnosti, tak pôjdeš na liečenie!"

Otec robil scény, načo by tam išiel, veď on prestane aj sám, ale mama neustúpila. Nakoniec otec išiel na liečenie, keď sa vrátil, bol ako vymenený. Chodili sme spolu na výlety a zasa som si myslela, že budeme šťastná rodinka, no mýlila som sa.
Dovŕšila som 17 rokov, prišla ďalšia rana osudu. Mama mi povedala, že otec si našiel milenku. Nechcela som tomu veriť! Strašne som plakala, triasla som sa a prosila otca, aby zostal s nami doma. Nič s ním nepohlo. Mal srdce z kameňa, zbalil si veci a odišiel. S mamou sme preplakali celú noc, musela som jej volať záchranku, aby jej dali niečo na upokojenie. Vypisovala som otcovi sms-ky, aby sa vrátil k nám domov, že všetko bude dobré. Neodpovedal ani na jednu. Roky plynuli, nejako sme si zvykli, no nebolo to vôbec ľahké, žili sme skromne, nemohli sme si toho veľa dovoliť, ale prežili sme.

Tretia rana osudu prišla po 5 rokoch. Otec sa vrátil domov. Bol na mol opitý, čoraz viac agresívny, nejeden raz sme volali policajtov za fyzické napadnutie. Škaredo nám nadával, trvalo asi trištvrte roka, kým znova nezakročila mama: „Buď sa pôjdeš liečiť, alebo sa od taba odsťahujeme!“
Napokon na to liečenie predsa len išiel. Bol tam dva mesiace, prišiel domov akoby sa nič nestalo, nemal žiadnu prácu, žiadne peniaze. Mama mu síce odpustila, ale nezabudla. Dodnes sa nám neospravedlnil a nepoďakoval.

Alkohol je veľmi zlá choroba, ničí ľuďom fyzické aj psychické zdravie, mení charaktery. Nechápem, ako sa otec mohol takto zmeniť. Stále dúfam, že ešte príde ten otec, ktorého som nadovšetko milovala. A myslím, že aj moja mama si zaslúži byť v živote aspoň trocha šťastná!

Zuzanika