Život človeka je večný!

„Všetci máme v sebe božské svetlo, a keď si to uvedomíme, zbavíme sa strachu z neznáma, z toho, čo nás čaká po smrti. Život sa smrťou tela nekončí,“ tvrdí svetoznámy certifikovaný mediátor Mark Anthony, ktorý sa špecializuje na komunikáciu so svetom zosnulých.
Jeho nová kniha Dôkazy večnosti vedie k nevyhnutnému záveru, že dušu máme spojenú s vyšším vedomím, ktoré žije ďalej v inej dimenzii – v oblasti, kde existuje vyššia inteligencia a bezpodmienečná láska, ktorá nás privíta, keď dozreje čas, aby sme začali žiť inde.

Objavte poučné, utešujúce a pravdivé príbehy Marka Anthonyho, ktorý pomáha ľuďom komunikovať so svojimi blízkymi v duchovnom svete.
Vydajte sa na povznášajúcu cestu, ktorá vás oboznámi so záhadami posmrtného života a zároveň odstraňuje strach a predsudky sprevádzajúce kontakty so svetom duchov.

Mark Anthony inteligentným a vtipným štýlom hovorí o posmrtnom živote, o rozhovoroch s duchmi, o karme, prevtelení aj o osvietení vnútorným svetlom. Objasňuje také nepríjemné témy ako zločin, vražda, samovražda či pocity viny v pozostalých.
Prelomová kniha Dôkazy večnosti prekonáva priepasť medzi spirituálnym a vedeckým prístupom, predkladá duchovnú komunikáciu modernej dobe, znova ubezpečuje, že duša je nesmrteľná a že so svojimi blízkymi zosnulými sa opäť raz stretneme.

 Anthony prináša nové termíny a koncepcie vysvetľujúce komunikáciu s duchovným svetom, pričom sa opiera o teoretickú fyziku, fyziológiu, teológiu a rôzne svedectvá.
Kniha Dôkazy večnosti ponúka najmodernejší pohľad na posmrtný život.

„Ako bádateľ v oblasti zážitkov na prahu smrti som nikdy nechcel mať veľa do činenia s jasnovidcami či médiami, hlavne na začiatku kariéry,“ tvrdí emeritný profesor psychológie na Connecticutskej univerzite Kenneth Ring. „Pre vedeckého pracovníka bolo dosť výstredné už to, že som skúmal ľudí, ktorí prežili svoju smrť, a zaujímal som sa o stretnutia s ufom. Nepochybujem, že niektorí naozaj dokážu odovzdať posolstvo od zosnulých a majú prístup k informáciám, ktoré sa nemohli dozvedieť normálnymi prostriedkami. Samozrejme, čítal som o slávnych médiách minulosti, ako boli Leonora Piperová, Gladys Osborne Leonard a veľa ďalších. Nikdy mi nenapadlo, aby som ja sám požiadal médium o stretnutie, no po zážitku, ktorý som nemohol ignorovať, som pred niekoľkými rokmi zmenil postoj...“