Život bez detí?
Každý rád dáva tomu druhému rady o tom, ako správne žiť. Už málokto si uvedomuje, že život je pestrý a variabilný a jeho vnímanie rovnako. To znamená, že niečo, čo robí niekoho šťastného, nemusí mať pre druhého až taký význam. Zakladanie rodiny a materstvo je síce pre väčšinu žien hlavným zmyslom života, ale nájdu sa aj také, ktoré si nevedia predstaviť mať deti a obmedzovať sa vo svojich plánoch, cestovaní, kariére alebo spôsobe života. Vyspovedali sme Moniku, Gabrielu a Elenu, ktoré si rodinu nezaložili a neľutujú to.
Monika(42)
„ Deti som sa rozhodla nemať už v mladosti a na veľké počudovanie môjho okolia som neupustila od tohto pohľadu ani v časoch, keď bol okolo mňa všade naokolo baby ošiaľ alebo panika z tikotu biologických hodín. Moje rozhodnutie súviselo s vášňou pre biológiu a neskôr pre mikrobiológiu, ktorej som sa chcela naplno venovať. Dostať sa na zahraničné stáže a spolupracovať so svetovou špičkou, to vyžadovalo celého človeka. Potrebovala som sa učiť jazyky, veľa cestovať po seminároch, na prednášky a konferencie, robiť výskum, ktorý sa nekončí odbitím 17.00. Niekedy celé týždne ostávam v práci do polnoci. Keď mi niekto šplechne do očí: „Bože, čo to je za život!!?“, len sa usmejem a odpoviem: „ No predsa môj! Slobodné zvolený a naplnený.“ Mám dlhoročného priateľa a ten mi v súkromnom živote úplne stačí.“
„ Deti som sa rozhodla nemať už v mladosti a na veľké počudovanie môjho okolia som neupustila od tohto pohľadu ani v časoch, keď bol okolo mňa všade naokolo baby ošiaľ alebo panika z tikotu biologických hodín. Moje rozhodnutie súviselo s vášňou pre biológiu a neskôr pre mikrobiológiu, ktorej som sa chcela naplno venovať. Dostať sa na zahraničné stáže a spolupracovať so svetovou špičkou, to vyžadovalo celého človeka. Potrebovala som sa učiť jazyky, veľa cestovať po seminároch, na prednášky a konferencie, robiť výskum, ktorý sa nekončí odbitím 17.00. Niekedy celé týždne ostávam v práci do polnoci. Keď mi niekto šplechne do očí: „Bože, čo to je za život!!?“, len sa usmejem a odpoviem: „ No predsa môj! Slobodné zvolený a naplnený.“ Mám dlhoročného priateľa a ten mi v súkromnom živote úplne stačí.“
Gabriela (46)
„ Spolu s manželom sme vášniví cestovatelia. Lozíme po všetkých kútoch sveta v rámci našich finančných a časových možností, často aj do bohom zabudnutých oblastí, ktoré nie sú pre Európana najbezpečnejšie. Neviem si predstaviť, že by som mohla mať pri takomto spôsobe života deti. Mám prejdený takmer celý svet a kopec neterí a synovcov, ktorí má s otvorenými ústami počúvajú, keď im rozprávam zážitky z ciest. Na vlastné deti by sme s manželom nemali čas a to by bolo nefér. Tešíme sa z voľnosti, ktorú nám bezdetný život ponúka už dlhé roky a vychutnávame si každý dúšok dobrodružne prežitých chvíľ na cestách i necestách.“
Elena (45)
„ Ja som o deťoch nikdy neuvažovala. Doma nás bolo 6 detí a jediné, čo si pamätám z detstva je permanentný krik a šarvátky, málo životného priestoru a delenie sa o každú drobnosť. Nič som nemohla mať vcelku a sama pre seba, ustavične sa bolo treba deliť. Niežeby som chcela byť sebecká, ale niekedy potrebujete mať aj niečo naozaj iba svoje, aby ste si to mohli vychutnať, starať sa o to, tešiť sa. Vypestoval sa vo mne v detstve pocit neustáleho strádania, preto sa dnes vyžívam v bytových doplnkoch, nákupných strediskách, kde si kúpim, čo chcem na seba a v posedeniach na kávičkách s kamarátkami, kde si zasa vychutnám svoj zákusok v pokoji a pohode. Mám nestresovú prácu a 5 výborných kamarátok, z ktorých len dve majú deti. Som šťastná takto sama so sebou a keby sa mi podarilo nájsť si aj primeraného partnera, bolo by to už dokonalé.“
Agáta Galisová
Pekné čítanie
