Život a zvyky podjavorinského ľudu - /3./

Za dávnych časov ľudia medzi sebou používali len osobné mená, ktoré si navzájom sami dávali, čo vtedy pre život a vzájomný styk postačovalo. Učení ľudia si v stredoveku volili mená grécke alebo latinské. Priezviská sa stali ustálenými až počiatkom 17.storočia a trvalými až zavedením matrík. Krstné mená sa začali používať po rozšírení kresťanstva.

Mnohé terajšie mená vo svojom jadre obsahujú históriu tých rodín, ktoré ich nosia. Dnes však málokto pozná význam a pôvod svojho mena.

Veľká čiastka priezvisk vznikla tak, že ku krstnému menu osoby pridali krstné meno otcovo, takto sa vytvorilo napríklad priezvisko: Štefan syn Pavlov - Pavlovič alebo po matke: Jozef syn Mariši - Jozef Mariščin.

Najviac rodinných mien sa vytvorilo z krstných mien:

Juraj - Jurík, Juríček, Pavel - Pavlík, František - Frno, Ferianec, Benedik- Beno, Adam - Adámek, Bartolomej - Bartoš, Ladislav - Lackovič, Ján - Janík, Jakub - Kubík, Matej - Mateják, Michal - Michalec, Ondrej - Ondrášik, Peter - Petrovič, Juraj - Jurkovič, Valentín - Valo, Valenčík.

Niektorí dostali meno podľa svojich telesných alebo duševných vlastností, tak napríklad Čiernik bol čierny, Pleško plešivý, Chudík tenký, Galbavý ľavoruký atď. Iní podľa národnosti: Polák, Nemec, Slezák alebo podľa dosťahovania sa ako Myjavec, Horniak, Višňovský alebo podľa bytu: Podhradský, Konečný býval na konci obce. Niektorý dostal meno zo svojho zamestnania ako Valach, Volár, Krajčovič, Uhlík, iní zase pre typ tváre s tým-ktorým zvieraťom ako vrabec - Vrábel, Vráblik, Kulich, Kršák, Ježo.

Uviedli sme tu iba príkladne niekoľko mien, aké oddávna sú zaužívané v našom kraji. Mnohé mená však už vymreli, ako Drgonéch Dolinu iste pomenovali podľa prvých usadlíkov Drgonovcov v tejto doline, avšak toto meno sa u nás už stratilo. Sú aj také mená, ktoré si rodiny síce nepíšu, ale ich predsa musia trpieť.

Dr. Dušan Úradníček