Život a zvyky podjavorinského ľudu - /2./

Ráno im dá nevesta ručníky, tieto si pytači priviažu na palice a spievajúc idú " s ručníkmi" domov.

Na druhý deň večer ženích ide k neveste, aby sa dohovorili o ohlášky, ktoré sa vo štvrtok alebo v sobotu zapisujú s rodičmi jednej i druhej strany. Od ohlášok a čo sa v krčme zje a vypije, platí ženích. V nedeľu sú prvé ohlášky, na ktoré máloktorá nevesta ide do kostola.

Námluvy (hostina) odbývajú sa u mladej nevesty, pokým sú v oddaní, v niektorú sobotu. Ženích povolá si osobne niekoho zo svojej rodiny za starého svata, potom ešte bratov alebo 2 až 3 najbližších z rodiny. Mladá nevesta si povolá zo svojej rodiny od- dávača a ešte niektorých. Rodičia na námluvy nikdy nechodia. Keď ženích príde so svojou rodinou, jej rodina je už zídená, čakajúca vzácnych hostí. Prvý vstúpi starý svat a pýta dovolenie pre seba a ostatných, ktorí s ním prišli. Od- dávač im ho vďačne dá a privíta hostí. Keď si všetci posadajú, gazdiná donesie teplého páleného (tukového alebo niekde i bez tuku); potom donesú polievku, každý hosť dostane lyžicu a jedia všetci z misy. Potom donesú mäso s kapustou, naposledy pečienku, i dvojakú. K pečienke uhorky alebo varené slivky. Keď začnú piť, starý svat "pripije" mladoženíchom, potom si všetci štrngajú a pijú. Rozídu sa po polnoci, no niekde až ráno.

Po prvej ohláške začnú šiť neveste rúcho. Pomáhajú jej ženy a dievčence z rodiny. Keď nasýpajú periny, zíde sa rodina mladej nevesty a príde aj ženích. Každý hodí neveste pár grošov do periny, aby bola bohatá, pričom ich mladoženích častuje.

Rúcho je nasledovné: košieľ 20-30 kusov, sukien do 20 (na sobáš má krásny biely fertuch, sukňu na predku nezošitú, ktorý stojí 10 - 15 zl.), letných kabaníc 15, fertuchov 10 i viac. Šatiek na hlavu i 50, na sviatok atlasové. Vreckovky 3 - 4 tucty. Vlnáky dva, jeden na sviatok, druhý na každý deň. Rubáčov 10 - 12. Rukávcov 20 - 30, kabaňu i kamgarnovú alebo štofovú. Čižmy 2 - 3 páry svojich a jedny dostane od ženícha dňom pred svadbou. Plachiet 10 - 15 konopných, na ktoré si dáv- nejšie musela napriasť. Obrusy 3-4, duchny 2 vrchné, jednu spodnú, podušky 3. Ktorá má 2 duchny, má 6 podušiek.

Šaty poskladajú do truhly, do ktorej, aby bola ťažšia, nasypú niekde i za mericu obilia. Keď šaty ukladajú, dajú mladuche do truhly peceň chleba, aby mala vždy chlieb v dome, peniaze, aby nikdy bez grajciara neostala.

Periny donesú "duchnárky" v deň sobáša, a to tak, že mladí idú od sobáša a duchnárky od mladuchy, pri dome ženíchovom sa zídu a razom vchodia do izby. Keď sa opozdia, mladý zať vyšle im naproti družbov a muzikantov.

Po námluvách ženích vyšle dvoch družbov (prvý a druhý družba) volať na veselie. Družbovia majú na kabáte pripäté perá, ktoré im nevesta dá. Prvý družba prednáša prosbu. Všade ich počastujú alebo peniaze dajú. Na veselie pozvaní posielajú do svadobného domu "poctu": sliepky, kačice, napečú koláčov, donesú vína, piva alebo páleného.

V posledný deň pred svadbou zíde sa blízka rodina u ženícha a potom idú k mladej neveste, i muziku vezmú so sebou. Ženích vezme so sebou čižmy, ktoré bol svojej mladuche rozkázal ako dar sobášny; v týchto ide nevesta na sobáš. Do každej čižmy dá ženích pár korún. Nevesta dá ženíchovi košeľu, ktorú si oblečie, keď idú na sobáš. Potom jedia a pijú, tancujú pri muzike až do rána.

Po tretej ohláške je veselie, obyčajne hneď v utorok alebo vo štvrtok, v nedeľu veľmi zriedka. Na deň veselia okolo 9. hodiny ráno prídu k ženíchovi muzikanti. Starý svat príde tiež hneď ráno, za ním prídu ostatní hostia. Okolo poludnia je už všetko vo svadobnom dome, len nevesta chýba. Častujú sa tukovým, potom dostanú husaciny alebo kyslej omáčky. Každý svadobník dostane koláčov, ktoré si zaviaže na "výslužku" do ručníka a idúc na sobáš, rozdáva známym.

Popoludní starý svat s mladým zaťom a družicou idú pre nevestu, ktorá už pripravená čaká na nich. Má oblečený biely fertoch z glazu (alebo blýskavého batistu), hodvábnu alebo aksamitovú kabaňu, na hlave veniec. Keď už všetci vošli do izby a posadali si, starý svat pýta nevestu. Družice odbehnú po nevestu - ktorá dote- raz nebola prítomná a dovedú nejakú krivú starú babu a ponúkajú sa s ňou ženíchovi, ten im povie, že to nie je ona. Ak je ženích smelý šuhaj, ešte si i žart spraví, napríklad povie: "Nenie ona. Tá je krásna ako anjel, táto ako čert." Niekedy dovedú družice dve, ba niekedy i tri takéto falošné nevesty. Ale keď ženích odoprie, dovedú konečne tú pravú vo venci. Keď ju ženích zočí, hneď vstane a ide k nej, postaví sa vedľa nej. Potom mu ju oddávač oddá. Družina sa postaví do radu, pár za párom. Na prvom mieste ide starší družba s nevestou, na druhom mieste ženích so staršou družicou a potom ostatní. Ak cesta vedie okolo ženíchových rodičov, jeho rodina tam čaká na nevestu, ak nie, určia si miesto, kde sa zídu. Lebo u nás na kopaniciach má nevesta k ženíchovi i dve hodiny cesty, čo sú i v jednom chotári.

Rodičia ženíchovi nejdú do kostola, ale doma zabávajú hostí, ktorí nešli na sobáš alebo pilno chystajú večeru. Svadobníci si vezmú do fliaš vína alebo páleného a častujú známych. Mládenci s muzikou ostanú vonku, obyčajne v blízkej krčme, kde čakajú, kým mládenci prídu od sobáša. Po sobáši idú z kostola do krčmy, kde pijú a jedia so sebou donesené koláče. Koláče donesie široká (obyčajne žena starého svata je širokou), potom tancujú. Čo vypijú, platí ženích.

Asi o šiestej hodine prídu do domu ženíchovho. Ženích vedie nevestu. Prv než vstúpi mladucha do domu, oddávač ju oddá novej matke, ktorá pred domom čaká, prosiac, aby jej skutočnou matkou bola. Svokra má so sebou mrváň (okrúhly koláč) a v zástere žito. Najprv podá neveste mrváň, ktorý nevesta zahodí. Tu nastane ruvačka medzi chasou, lebo každý by rád dostal ten mrváň. Potom svokra vysype neveste žito do zástery, ktoré táto cez hlavu na všetky strany hádže. Toto žito ľudia chytajú a opatria, bo vraj to šťastie prináša.

Tak vojdú do domu. Ženíchova matka víta nevestu a na znak lásky ju pobozká. Medzitým prídu i s duchnami. Duchnárky si taký čas vyberú k odchodu z mladuchinho domu, aby asi vtedy dorazili ku svadobnému domu, keď mladí prídu od sobáša. Muzikanti im idú oproti s družinou. Odovzdajúc periny, sadajú si všetci za stôl. Na prvom mieste starý svat, na pravom boku vedľa neho široká, potom duchnárky, rad radom rodina. Na ľavom boku sedí mladý pár, potom prvá a druhá družica, rak radom družbovia a družice. Prvý a druhý nesedí pri stole - tí nosia na stoly.

Prv než sa začne večerať, starý svat začne pieseň pred jedlom, ktorú potom všetci spievajú s ním. Po spievaní sa nahlas pomodlí, čo ostatní za ním potichu tiež urobia.

Pred večerou ešte rozdáva starý svat dary, ktorých nevesta nakúpila pre rodinu ženíchovu. Po tomto sa donesie "tukové" a tu začnú všetci pripíjať mladým. Koláče sú už vopred pokladené po stole v podobe dlhého hrobu, každý si berie a ujedá. Potom donesú polievku. Keď polievku zjedia, prídu muzikanti a začnú hrať. Každý si zaspieva nejakú pieseň, potom mu ju muzikanti zahrajú, starý svat začína. Muzikanti si donesú tanier, na ktorý im každý, kto spieva, dá niečo, keď nechce ďalej spievať, odloží tanier pred suseda.

Po večeri mladých ukladajú. Zavedú nevestu do druhej izby, kde prvý družba dvomi vidličkami strhne mladuche veniec z hlavy a položí na tanier, podá ženíchovi, ženích si ho vymení, hodiac na tanier peniaze. Medzitým ženy spievajú pieseň "Po doline tichý vetrík povieva". V tej izbe je zvyčajne odpravená posteľ, do ktorej mladých ukladajú. Mladí vyzúvajú jeden druhého z čižiem. Najprv nevesta vyzúva ženícha. Keď mu druhú čižmu vyzuje, uderí ho sárou pár ráz po hlave, aby jej bol poddaným.

Potom on ju vyzúva, ale keď ju chce tiež uderiť, ona chytro skočí do postele. Ešte im donesú kura a vareného vína alebo tukového. Kura donesie nevestina matka o polnoci do domu ženíchovho. Nevesta, keď zjedia, skočí a ide pomáhať do kuchyne umývať riad. Ženích ide tancovať medzi mládež, kam neskôr príde i mladucha.

Na druhý deň idú všetci ku nevestiným rodičom na báleše. Báleše sú práve taká hostina u nevesty, aká bola u ženícha. Rodičia ženíchovi obyčajne ostanú doma (dnes už chodia rodičia nevestini k ženíchovi a ženíchovi k neveste na hostinu, ale dávnejšie toto nebývalo).

Zase tak hodujú ako u ženícha, s tým rozdielom, že teraz sa od-dávač modlí a prvé dve družice obsluhujú. Na tretí deň idú prať obrus k ženíchovi, ale len bližší. To je zasa hostina. Na štvrtý deň idú pre truhlu k neveste, kde zasa hodujú. Je to však už menšia hostina, než tie dve predchádzajúce.

V prvú nedeľu po svadbe rodičia nevestini idú s najbližšou rodinou k ženíchovi na "opáčku", kde potom hodujú a zabávajú sa. To isté urobí rodina ženíchova na druhú nedeľu. Takto vzájomne navštívia rodičia jeden druhého a zaviažu príbuzenstvo. Toto bývala prvá návšteva rodičov, kým na hostiny svadobné nechodili jedni k druhým. Na svadbu prídu "kohutári", mládenci, ba i ženáči, zostanú pod oblokmi stáť a robia šantu. Niekto z domácich vynesie im koláčov a nadelí všetkých, zavdá im aj páleného alebo vína. Ak je medzi nimi známy, toho zavolajú do izby.

Matky po pôrode bývajú kútnicami. Pokiaľ kútnica zostáva na posteli, príbuzní a známi ju navštevujú a kmotra jej prinesie kuracej polievky. Novorodeniatko každý pochváli a háda, na koho je podobné. Aby ho neuriekli, na čepčeku má červenú stužku. Žena, ktorá vedela robiť od úrekov, na potoku po tri razy načrela do hrnčeka vodu dolu tokom, tretie načretie doniesla a najprv zisťovala, kto uriekol, muž či žena. Na drobné kocky pokrájala kúsok zo spodnej kôrky chleba, hodila do hrnčeka s vodou, ak bolo viac kociek s povrchom čiernej kocky nahor, uriekol mužský, inak žena. Podľa toho s prinesenou vodou potrela obličaj urečeného dlaňou od čela nadol tri razy, ak uriekol mužský, dva razy, ak uriekla žena. Aby sa úrekom predišlo, bolo zvykom, najmä pri obdivovaní detí, hneď povedať "neúrekom, aké je len pekné" a podobne.

Pri krste dieťata ide hneď matka aj k úvodu a po krste aj s pôrodnou babou na občerstvenie do hostinca.

Dr. DUŠAN ÚRADNÍČEK