Život a zvyky podjavorinského ľudu - /1./

Koledovanie u evanjelikov bolo zrušené koncom 18.storočia, ale niekde sa tento zvyk ešte dlho držal, no u nás starí ľudia nepamätajú na koledy evanjelického kňaza. Namiesto koledy sa u evanjelikov dlho držali tzv. kantácie, na ktoré chodil sám kantor s mendíkmi. Dary, ktoré dostali, tvorili dôchodok kantora a mendíkov. Posledne chodili už len mendíci s vinšami. Pred prvou svetovou vojnou bolo zvykom, že na Nový rok chodili pred dvere domov cigáni s pesničkou: "Na Nový rok, na Nový rok, na ty hody, zamrzali blatá, vody. Len tá jedna, len tá jedna nezamrzla, dze Mária syna kupla."

Na Tri krále chodili chlapci oblečení v bielom, na hlavách s papierovou korunou, vinšovať po domoch.

Na začiatku fašiangov obecní sluhovia (hajtmani) navštívili domy miestnych občanov s ražňom na slaninu a pri pesničke: "Fašiangy, fašiangy, Veľká noc ide, kto nemá kožucha, zima mu bude. Pod šable, pod šable aj poza bučky, všetko mi berieme aj plané hrušky. Hentam nám nedali, tuto nám dajú, zabili komára, slaninu majú." Pritom tancovali verbunk a vysoko vyskakovali, aby konope vysoko narástlo. Šablovanie zakázali v roku 1935.

Cez fašiangy bývali zábavy a najviac svadieb. Fašiangy končili v Popolečnú stredu, po ktorej začínalo 40 dňové pôstne obdobie, v ktorom sa žiadne zábavy neporiadali. Na škaredú stredu vodili dreveného psa (ťahali siahovicu uviazanú na reťazi) alebo pochovávali basu, na znak skončenia zábav.

Po pôste prišla Veľká noc so svojimi zvykmi. U nás sa nepolievalo, ale šibalo. Korbáče sme si pletli z vrbových prútikov, na ktoré sme chodili do jarkov na Šášnatej. Z ôsmich prútkov upliesť rovný korbáč, patrilo medzi chlapčenské bravúry. Pri šibačkách sa odriekal veršík:

"Šibi-ryby mastné ryby, dávaj vajcá do korbáča, na cibuľu groš a na cesnak dva. Kázal kadlec aj kadlečka, aby dali tri vajíčka, jedno biele, dve červené, to je moje potešenie." Chlapci vyšibali každé dievča a dostali za to po vajíčku a dajaký cukrík.

Pred Jurom, 23. apríla, mladí šuhaji chodili po obci s rozkvitnutými ratolesťami poľnej trnky a so spevom: "Svatý Juriga, leto nám nese, aby tráva rôstla, pekná vysoká, až po kolená. Hentam na Drahách, sadzil Juro hrach, nemohol mu zejcit, musel vykopat. A to čuridlo, kadze chodzilo, na borové šišky, manka vará slížky, Juro vybiera a dzeci jedzá."

Na svätodušné sviatky sú všetky miestnosti v domoch vyzdobené lipovými halúzkami.

K 1. máju v obci a po všetkých kopaniciach stavajú máje. Na spoločný máj dievky zapožičiavajú ručníky, ktoré sa priväzujú na spodnú časť borinky, vrchná časť bola zdobená skutočnými stuhami, na ktoré sa zložili mládenci. Druhú a tretiu májovú nedeľu odpoludnia pod májom sa tancovalo pri harmonike alebo pri gajdách a mládenci preukazovali svoju úctu dievčatám tým, že každý svojej vyvolenej šiel z mája strhnúť jej ručník. Po hladkom dreve nebola to ľahká vec vyškriabať sa na vrch májového stĺpa a utrhnúť tam zavesený ručník.

Na Luciu a Barboru chodili zamaskovaní chlapci, oblečení do bielych ženských šiat, s krídlom od husi vymetať kúty po izbách. V dávnejších časoch Lucia robila na dlážku kríž vápnom, Barbora na hradu tla cesnakom, ako ochranu proti chorobám a aby

zabránili prístup do domu strigám. Bradatý Mikuláš s čertom na reťazi napomínal deti k poslušnosti . V ten večer sme si zvlášť starostlivo čistili topánky, vyložili sme ich pred spaním do okna, aby ich Mikuláš naplnil lieskovcami, orechami a od pekára kúpeným, z múky upečeným pajácom, ktorý miesto očí mal hrozienkové zrnká.

Pred Vianocami zavčas ráno sa chodilo pri lampášoch do kostola "na roráty", či po blate, či po snehu. Množstvo lampášov po tmavých uliciach robilo dojem, ako keď v lete svätojánske mušky poletujú.

Vianočné sviatky v každej rodine očakávali s veľkými prípravami. Gazdiná pred sviatkami vylíčila všetky miestnosti (domy z vonku sa líčili vždy pred Veľkou nocou).

Keď všetci členovia rodiny boli pri stole, otec rodiny sa najprv pomodlil a večera začala jedením oplátkov, pečenie ktorých patrilo k vokatoriálnym právam kantorov. Potom podávali hríbovú polievku, údené mäso s kapustou, na koniec koláče. Na rohu stola bol položený lubeček s ovocím a orechami. Pri štedrovečernom stole stál, aj keď niekde skromný, však v každom dome vianočný stromček s rozžatými sviečkami. Podľa starých zvykov gazdiná počas večere nesmela vstať od stola.

Dr. DUŠAN ÚRADNÍČEK