Zimné paradoxy

Sedela som pri okne a dívala sa, ako nám cesty, stromy a príbytky skrášľuje prvý sneh. Bol taký nežný, až som jeho pohladenia cítila na lícach, bol studený, no za oknom som sa chladu nebála, nebol tolerantný, pretože sa ľuďom priplietal do cesty a všetkým dámam znemožňoval účesy. Aj tak sa všetci v ten deň usmievali! Mám rada paradoxy a nezvyčajné spojitosti, baví ma špekulovať, váhať či oduševnene premýšľať.

Ak by som teraz vyšla do ulíc a spýtala sa ľudí, prečo majú radi zimu, viacerí by mi tvrdili, že je to najmagickejšie, najčarokrásnejšie a najrozprávkovejšie ročné obdobie. Vrcholom zimného obdobia sú Vianoce, ktoré vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru pokoja, lásky a rodinnej pohody. Rodičia sa tešia na návštevu svojich detí a vnúčat a tí najmenší na hŕbu darčekov pod stromčekom. Sú to samozrejmosti, o ktorých všetci dobre vieme bez ohľadu na to, či o tom opäť niekto napíše, alebo vytvorí priestor na diskusiu v televízii.

Ako som už spomínala, milujem paradoxy, veď aspoň tie robia zo všedností pozoruhodné okamihy, na ktorých by nám malo záležať. Ak odkryjeme tú vianočnú pozlátku a pozornejšie sa zadívame na prísnu zimnú kráľovnú, možno sa na budúce zimné obdobie tešiť vôbec nebudeme.

Ľuďom bez domova berie zima nádej na úkryt v uliciach, lesnej zveri takisto ani prinajmenšom neprospieva. V zime si svoje musia vytrpieť aj ľudia v odľahlých obciach, pretože ak sa raz zasneží, hrozí im, že budú pár dní bez čerstvého chleba. Ten, kto si za celý rok nevybudoval silnú imunitu, v zime to už rozhodne nedobehne a bude čoraz častejšie pobehovať s upchatým nosom.

Budovať v zime sa nedá takmer vôbec, svoje o tom vedia aj stavbári, no aj tak je zima kráľovsky nádherná! Rozprávková atmosféra a praskajúci sneh pod nohami prekonávajú všetko, ticho polnočnej omše je priam hmatateľné a deti v otepľovačkách vyzerajú ako chodiaci snehuliaci. Preto si dovolím tvrdiť, že zima je vrcholom všetkých paradoxov!

Tatiana Kovalčinová