Žena má mať podľa neho tri P

Skúška z lásky je príbeh, aké vie písať iba Jennifer Probstová. Očarujúci, vášnivý, romantický. Príbeh o silnej žene, ktorá bojuje za to, čo chce. Ide vlastnou cestou v drsnom svete a je odhodlaná vychovávať svojho syna tým najlepším spôsobom... až kým jej do cesty nevojde muž. Arogantný, mačo...ale príťažlivý a sexi.
Obaja majú za sebou ťažké skúsenosti, zložitý život a pasujú sa s ním po svojom.

Connor Dunkle má odjakživa jasno v tom, čo mu žena môže dať – má byť pekná, prítulná a poruke. Ak tieto tri P nemá, potom on nemá záujem. Vďaka svojej mužnosti a neodolateľnému šarmu zakaždým dostane, čo chce aj koho chce. Až kým nestretne ženu, ktorá mu urobí zo života peklo... a jeho to nadchne.
Ella Blaková sa stará o syna a zároveň pracuje ako profesorka anglickej literatúry na univerzite, kam sa dostala vďaka húževnatej práci a usilovnosti. Výchova desaťročného syna na ňu kladie nemalé nároky, rovnako ako jej študenti – predovšetkým Connor Dunkle, ktorý si myslí, že u nej dostane skúšku za sladký úsmev. Jeho postoje k ženám ju pobúria, nakoniec sa nad ním predsa zľutuje a súhlasí, že mu dá ešte jednu šancu, ak vypracuje špeciálne zadanie.
Keď medzi nimi nečakane preskočí iskra, ani jeden nie je pripravený priznať si, čo skutočne cíti. Dovolia láske naučiť ich to, čo obaja potrebujú vedieť zo všetkého najviac?

Jennifer Probstová napísala prvú knihu ako dvanásťročná a dnes sa zameriava najmä na romantické príbehy s nádychom erotiky. Podľa rebríčkov New York Times, USA Today a Wall Street Journal patrí medzi najpredávanejšie autorky modernej erotickej literatúry.
Jennifer je aj autorkou bestsellerovej milionárskej manželskej série zo života rodiny Conteovcov so štyrmi voľnými pokračovaniami Dohodnuté manželstvo, Manželská pasca, Manželský omyl a Manželský zväzok a série o hľadaní lásky a porozumenia v živote Hľadanie vytúženého dňa, Hľadanie dokonalej lásky, Hľadanie podmanivej krásy a Hľadanie prísľubu večnosti.

Začítajte sa do novinky Skúška z lásky:

PRVÁ KAPITOLA
„Aby sa žena stala spisovateľkou potrebuje peniaze a vlastnú izbu.“
Virginia Woolfová
Connor Adam Dunkle civel na hárok papiera vo svojich rukách. Písmeno v pravom hornom rohu, napísané a zakrúžkované červeným perom, mu posmešne cerilo zuby do tváre. Priam z neho sršala zlomyseľná radosť, s akou ho tam napísala.
Veľké tučné F.
Neuveriteľné.
Pohľadom blúdil po stránke krvácajúcej z mnohých rán utŕžených rozhodnými ťahmi červeného pera v podobe všelijakých znakov, skratiek a škrtancov. Na dolnom okraji boli elegantným písmom, aké sa dnešné deti už neučia, dopísané dve vety.
Dvojstupňové zhoršenie hodnotenia pre nedodržanie termínu. Celkovo nedomyslené, veľmi povrchne vypracované, tvrdenia nedostatočne podložené konkrétnymi príkladmi z textu.
Connor Dunkle zodvihol zrak a zadíval sa na ženu, ktorá predstavovala poslednú prekážku na jeho ceste za diplomom.
Profesorka Ella Blaková.
Keby sa ho niekto niekedy opýtal, ako vyzerá suchopárna stará dievka, ktorá zapadla prachom niekde v okresnej knižnici, stačilo, aby ju podrobne opísal. Od staromódneho neforemného oblečenia až po obrovské okuliare s tmavými sklami, ktoré jej zakrývali polovičku tváre, takmer splývala s pozadím. Vlasy mala ulízané, sčesané do prísneho drdola, čo jej tvári dodávalo upätý výraz. Sivý sveter a čierne nohavice nijako nesúviseli s jej postavou ani farbou pokožky a ani jednému nijako neprospievali. Jediným osviežením ponurej koláže jej výzoru bol krikľavý mrkvovooranžový rúž, ktorý na pozadí jej olivovohnedej pokožky pôsobil vyslovene nevkusne, takže sa pri pohľade na ňu zakaždým nevdojak mykol.
„Nie ste jediný, kto ma svojou prácou sklamal. Ak chcete u mňa urobiť skúšku, mali by ste sa nad sebou vážne zamyslieť a seriózne sa pustiť do práce. Prvý termín som vypísala na tento piatok, no na skúšku budete pripustený len na základe opravnej písomnej práce, ktorej tému sa čoskoro dozviete. Poprosím vás, aby ste si pozorne preštudovali termíny zverejnené na stránke školy, a tentoraz sa nimi aj riadili. Za ich nedodržanie automaticky strhávam body.“
Venovala mu spoza tmavých skiel karhavý pohľad, alebo sa mu to len zdalo?
Fakt neuveriteľné. Ako keby za ňou minulý týždeň nebol a nevysvetlil jej, že jeho náročný pracovný program mu, žiaľ, nedovoľuje venovať sa štúdiu tak, ako by chcel. Výslovne profesorku Blakovú požiadal, aby mu dovolila odovzdať prácu po termíne.
A ona mu to odkývala, alebo nie?
Nebolo to ľahké rozhodnutie – zapísať sa na univerzitu v jeho veku. Má tridsaťosem a najvyšší čas, aby urobil radikálnu zmenu vo svojom živote. No na to, aby aj jeho kariéra nabrala nový kurz a on získal post manažéra v domovskej stavebnej firme Bilkins Construction, potrebuje vysokoškolské vzdelanie. Dokonca sa zapísal do intenzívneho programu, ktorý mu umožní absolvovať štvorročné štúdium za dva roky. Stálo ho to síce veľa úsilia, no vytúžený cieľ má konečne na dosah. Teda mal by, keby neurobil osudovú chybu a nenechal si na posledný semester anglickú literatúru. Tak blízko cieľovej rovinky, a stroskotal na tejto sexuálne neuspokojenej profesorke , ktorá si láskou k feministickej literatúre a mučením študentov kompenzuje absenciu ľúbostného života.
„Aj v druhej polovici semestra sa zameriame na poviedku ako literárny žáner a analýzu špecifického postavenia ženských autoriek v kontexte daného historického obdobia. Zaujímal by ma váš názor na Žltú tapetu. Vďaka čomu sa, podľa vás, práve táto poviedka stala takou populárnou? Akú myšlienku sa nám jej autorka usiluje pretlmočiť?“
Takmer nestihol potlačiť znudený vzdych a musel sa veľmi usilovať, aby z tejto debaty mentálne nevycúval. Predsa to nevzdá. Zapojí svoj šarm a dá jej to, čo jej očividne chýba, kúsok nefalšovanej mužskej pozornosti. Určite zabudla, aké je to príjemné. Pripomenie jej to, obaja sa zasmejú a ona mu konečne dá to prekliate céčko.
Profesorka Blaková urobila pár nečujných krokov pred katedrou, takže mohol znovu obdivovať jej praktické čierne čižmy bez podpätkov. Ktovie, či mala niekedy v živote na nohách niečo iné, blyslo mu hlavou. Možno netuší, čo podpätky sú ani že existujú. Aspoň doteraz ju zakaždým videl v tých istých bezpohlavných topánkach bez akéhokoľvek sexepílu, fantázie a vkusu. Vôbec si nevie predstaviť, akú asi nosí spodnú bielizeň. Ak to má byť niečo, čo by sa hodilo k tomu, čo má na sebe, tak jedine babičkovská bavlna, čo iné. Najskôr obrovské biele bombardiaky.
„Pán Dunkle?“
Vystrel sa ako na povel. Prepaľovala ho pohľadom, až takmer očervenel ako prváčik. Takmer. Pravdaže nemohla vedieť, čím sa v tej chvíli zaoberal vo svojej hlave. V duchu si vydýchol a nasadil si nedbalý úškrn, pri ktorom sa ženám podlamovali kolená. „Áno?“
„Zaujíma ma váš názor na tú poviedku.“
Doriti. Záver nepochopil. Vlastne z nej nechápal takmer nič a jej hodiny zakaždým prespal, takže ani to by mu v tejto chvíli nepomohlo. Ďalej sa však uškŕňal a prikyvoval. „Podľa mňa autorka vykreslila hlavnú postavu veľmi netradičným, ba priam novátorským spôsobom.“
Na to určite skočí. Poklopkala si prstom po mrkvových perách a oprela sa bokom o katedru. „Zaujímavé. Pokračujte.“
Doriti.
Zamračil sa, aby to vyzeralo, že urputne premýšľa a získal tak trochu času. „Nuž, autorka sa usiluje uchopiť podstatu svojej identity a...“
To bolo jediné, čo si z hodín zapamätal. Nudná poviedka bola o ničom, takže tá nezmyselná veta ju verne vystihovala. Čakal, že to kúpi a prejde k niečomu inému, no namiesto toho sa vydala pomedzi lavice rovno k miestu, kde sedel. Na čelo mu vystúpil pot, čo sa mu nestalo od strednej.
„Podľa vás teda bola autorka veľmi novátorská, no zároveň zápasí o vlastnú identitu. Čo keby ste mi radšej povedali, aké pocity vo vás ten príbeh vyvolal?“
Až vtedy pochopil, že ho prekukla skrz naskrz. Takto zblízka jej hnedé oči žiarili, akoby sa na tmavom nebi zažínali zelené hviezdičky a pohlcovali ho svojím tajomstvom. Na tvári mala nečitateľný výraz, no Connor zachytil v jej pohľade výzvu – bolo jej jasné, že nemá ani šajnu, o čom hovorí. Je jej vydaný na milosť.
Komu by napadlo, že obstarožná profesorka anglického jazyka bude mať spôsoby masového vraha?
Bleskurýchle prehodnotil situáciu a preskupil sily. Naklonil hlavu a pozrel jej priamo do očí, aby bolo jasné, že sa nevzdá. „Podľa mňa to bol smiešny a hrozne vyumelkovaný príbeh, v ktorom hlavná hrdinka celý čas omieľa farbu tapety namiesto toho, aby v sebe zozbierala odvahu niečo zmeniť. Ak teda chcete počuť môj názor.“
Trieda zašumela, ozval sa chichot. Očakával protiútok. Hodil jej rukavicu pred celou triedou, na jej vlastnom teritóriu. Connorovi to však bolo v tejto chvíli jedno. Poviedka mu liezla hore krkom a bola nesmierna úľava povedať to nahlas.
V kútiku úst sa jej usadil zdržanlivý úsmev. „Čestné a priame...“ prikývla.
Uškrnul sa.
„... z úst čitateľa, ktorý ani netuší, čo čítal, a nemieni vynaložiť štipku úsilia, aby autorovi porozumel. Rozvalí sa v kresle a od literatúry očakáva nanajvýš zopár vrážd, sex a dostatočnú dávku vulgarizmov. Táto spoločnosť vskutku netúži po ničom inom než po zábave a neznáša, ak od nej niekto vyžaduje, aby pohla rozumom. Čo rozumom, ani len malíčkom nemieni pohnúť, aby sa priblížila niečomu skutočne veľkému. Jedným slovom, pán Dunkle, sklamali ste ma. Očakávala som od vás oveľa viac.“
Úškrn mu zamrzol na tvári.
Nehlučne odišla naspäť k tabuli. Otočila sa k triede. „Pokúsim sa zachrániť, čo sa dá, aspoň pre zvyšok triedy. Prosím, robte si poznámky.“
Connor stisol zuby, aby mu z spomedzi nich neuniklo zúfalé zaručanie.
Tento semester bude fakt nahovno.