Zelené nákupy

Včera sme sa vybrali na nenáročné nakupovanie. V podstate sme s Kamilou mali v pláne len vypliešťať oči na všetko, čo nemáme a žiaľ, ani dnes sa na tejto biednej situácii nič nezmení. Mali sme túžbu vyskúšať si v kabínke všetko pritesné, priveľké, neskutočne pekné a drahé, nech sa aspoň na pár minút cítime ako slečny, čo si žijú na vysokom podpätku.

A preto sme neváhali a vstúpili do veľkého, dusného priestoru, kde je šatôčka pri šatôčkach a butik za butikom. Paráda!
Krok po krôčiku sme boli bližšie k našim exkluzívnym rozmarom, všetko hýrilo farbami, módnou senzáciou a neodolateľným pokušením. No načo sa zmôžu dve chudobné študentky, iba ak na vychladený nealko drink a nohy pod stolom.

„Takže, Kamča, vybrala si si niečo?“ snažila som sa ukončiť naše bezduché nákupné trápenie.

„Ale nie, čo s toľkou krásou, keď mi je nedostupná? Poďme radšej na niečo chladené,“ zmierila sa Kamila so svojím osudom.

Ako to v dnešných nákupných centrách býva, viac ľudí pred obchodom ako za jeho dverami, na lavičkách sedia rozčúlení ocinovia, unavené detičky a mladí, čo nevedia, ako naložiť so svojím voľným časom. A my s Kamilou sme sa predierali cez všetkých uponáhľaných a pred nami bola vidina dobrého nápoja. V skutočnosti bola pred nami nie vidina, ale bá, bá, bankovka.

Tak dokonale odkotúľaná stovečka pri zábradlí. S Kamčou sme sa na seba chvíľu dívali ako vystrašené mačatá, no nakoniec sme sa rozbehli financiám oproti. Rozutekali sa, zdvihli bankovku a...o pár minút našli vyplakanú tínedžerku, čo stratila svoj “zazelenaný“ narodeninový darček od babičky. A opäť sme sa vrátili domov ako dve chudobné študentky.

Tatiana Kovalčinová