Zdravie z mŕtveho mora

Divá krajina s rozoklanými púštnymi kopcami, štrkovými poliami, pieskom a veľkým žeravým slnkom na bezmračnej oblohe. Jedným slovom vyprahlosť ako zo sna. A ako fatamorgána - do diaľky sa tiahnúca zelenomodrá vodná plocha. Konečne voda! Koľko sa v tom slove pre pútnika púšte skrýva nádeje, koľko života do zmučeného tela môže naliať. Avšak ani človeka unaveného na smrť by ani najväčší smäd neprinútil napiť sa vody, ku ktorej práve prišiel.

Náš pútnik zastal pri vodách Mŕtveho mora nachádzajúceho sa v najnižšej preliačine na tejto planéte, ktorá leží na izraelsko- jordánskej hranici. Ano, hladina Mŕtveho mora je položená 400 metrov pod úrovňou hladiny Stredozemného mora. A čo sa týka rozmerov, tak toto more je dlhé 75 kilometrov, v najširšom mieste meria 15 kilometrov, s celkovou rozlohou vyše 1000 kilometrov štvorcových a s najväčšou hĺbkou 185 metrov. Ďalším superlatívom tohto miesta je hustota vody. Mŕtve more je 10-krát slanšie než iné moria a oceány. Najviac sú v ňom rozpustené soli chlóru, sodíka, mangánu, jódu, vápnika, brómu a draslíka. Tieto prvky napĺňajú svojimi výparmi aj ovzdušie v blízkosti Mŕtveho mora. Pre porovnanie s vodami v bežnom mori: vo vodách Mŕtveho mora je 20 krát viac brómu, 15 krát viac mangánu a 10 krát viac jódu. Bezodtokové Mŕtve more, hebrejsky Yam HaMelach, čo znamená Slané more, zásobuje vodou najmä rieka Jordán, ale aj niekoľko sladkovodných prameňov. Časť priteká z horúcich minerálnych prameňov Mazor na mieste nazvanom Ein Gedi a z prameňov Zohar pri Sodome. Silný slnečný svit a púštne podnebie majú za následok veľké vyparovanie vody, za tisícročia sa Mŕtve more neustále zmenšuje a solí v ňom pribúda. Na niektorých miestach pobrežia vytvorila pritekajúca voda nánosy bahna, balneológovia ich poznajú ako peloidné bahno, ktoré má pre svoj vysoký obsah minerálov a ostatných účinných látok na ľudský organizmus blahodarné účinky. V Mŕtvom mori nežijú žiadne vyššie organizmy, nenájdeme tu žiadne rastliny. Avšak podobne ako v horských minerálnych prameňoch alebo v rádioaktívnom prostredí vôd chladičov jadrových reaktorov, teda v prostrediach pre život nevhodných, aj v silno slaných vodách Mŕtveho mora prírodovedci objavili baktérie. Dokonca 11 druhov týchto primitívnych organizmov sa adaptovalo na život v tunajších extrémnych podmienkach. Pre lepšiu predstavu - roztok solí tu má takú hustotu, že pod vodou natiahnuté lano pokryjú v krátkom čase masívne kryštáliky solí, ktoré z vody vyrastajú na pevnom podklade. Soli v podobe kryštálov tvoria často celé vrstvy na dne mora a celé zhluky soľných kryštálov nachádzame aj na pobrežných kameňoch.

Tak ako je celý Izrael na každom kroku nabitý slávnymi pamiatkami minulosti, tak aj oblasť Mŕtveho mora v sebe zahŕňa mnohé pozoruhodné miesta, povedalo by sa miesta priam duchovné. Tak napríklad Kumrán, sídlisko, kde sekta essejcov, úzko spätá so životom a dielom Ježiša Krista, viedla prísne pobožný život, a práve po nich sa nám zachovali zápisky známe ako "Zvitky od Mŕtveho mora". Objavili ich náhodou v roku 1947 v jednej miestnej jaskyni a dnes patria k najdôležitejším písomným pamiatkam staroveku. Zvyšky domov essejcov boli odkryté a zároveň sa sprístupnili aj niektoré jaskyne v skalách, v ktorých žili starovekí mudrci. Neďaleko Mŕtveho mora sa na vyvýšenej plošine nachádza legendárna Masada. Pôvodne tu nechal vybudovať nádherný opevnený palác sám židovský kráľ Herodes ako nedobytné útočisko pre čas núdze. Nikdy ho na tento účel nepoužil. Neskôr toto miesto preslávili židovskí vzbúrenci proti rímskej moci, ktorí sa tu v opevnení dokázali brániť dlhý čas mnohonásobne väčšej presile Rimanov. Ale späť k vodám Mŕtveho mora. Unikátnosť tohto územia potvrdzujú už zachované správy zo 4. storočia pred Kristom o tom, že ľudia kmeňa Nabatejcov tu pomocou špeciálnych lodí zbierali z povrchu vody prírodný asfalt a predávali ho ďalej do Egypta. Táto činnosť pokračovala až do neskorých rímskych čias. Mŕtve more vyvolávalo vo všetkých časoch pozornosť. Ako zdroj surovín, ako miesto čudných javov a čarov, aj ako miesto pomáhajúce zdraviu. Archeológovia tu napríklad objavili starovekú fabriku na krášliace a liečebné prostriedky z čias kráľovnej Kleopatry a zachovali sa dôkazy o tom, že samotná Kleopatra tieto prostriedky používala.

V priamom využívaní Mŕtveho mora na liečenie však nastal skutočný rozvoj až v druhej polovici nášho storočia. Pozrime sa najskôr na vzduch. Ako ukázali merania, práve obsah brómu vo vzduchu spolu s vyšším stĺpcom vzduchu, teda aj vyšším obsahom kyslíka, majú za následok pozoruhodný jav. Pri Mŕtvom mori nesparuje slnko ľudskú pokožku s takou agresivitou, ako by zodpovedala tejto zemepisnej polohe. Napriek tomu, že je tu okolo 330 slnečných dní v roku, človek sa tu dosť ťažko môže klasicky spáliť, tak ako sa mu to ľahko stane napríklad pri neďalekom Červenom mori. Vedci tento fenomén preskúmali a zistili, že určitú časť slnečných ultrafialových lúčov, práve tých, ktoré prenikajú do hĺbky pokožky a poškodzujú tkanivo, filtruje tunajšie ovzdušie. Tento jav využíva pri slnečných kúpeľoch mnoho pacientov. Liečebné účinky vody Mŕtveho mora boli známe už dávno v minulosti. Avšak až dnes vo veľkom rozsahu a povedzme aj v určitom komforte môžu ľudia toto blahodarné dobrodenie využívať. Pocit ponorenia sa do slaných vôd je zvláštnym zážitkom. Akoby klzká mastná voda plná minerálov pripraví človeku veľa prekvapení. V prvom rade pre svoju hustotu voda nepustí človeka pod hladinu, nemožno sa do nej celkom ponoriť. Je to zvláštny pocit, zostupovať z brehu stále do väčšej hĺbky a v určitej chvili, keď vám hladina siaha mierne nad bruchom, už to ďalej nejde, stratíte pevné dno pod nohami, voda vás začne nadnášať. Druhým silným pocitom, v prvej chvíli dosť bolestivým, je pálenie na všetkých drobných odreninách na pokožke. Až sa človek čuduje, o akých mikroskopických poraneniach nevie, ale soľ v nich koná svoje. Avšak toto pálenie po chvíli zmizne. Taktiež sa odporúča, aby sa vo vode pohyboval pomaly. Človek nemusí hlavu ponárať pod vodu, stačí, že si našpliecha do ucha alebo neopatrne siahne mokrou rukou do oka. Áno, voda Mŕtveho mora robí divy a aj celkom lenivý jedinec vyskočí ako gazela, aby sa dostal čo najrýchlejšie na breh a pod blízku sprchu so sladkou vodou, ktorá ho zbaví pálenia.

Slaná voda je však to pravé na liečenie. Najväčší úžitok z nej majú pacienti s rôznymi kožnými chorobami. Pomáha aj na zápaly kĺbov, reumatizmus a pri poúrazových stavoch, zlomeninách a podobne. Liečba vodou sa často kombinuje s pravidelnými slnečnými kúpeľmi a zábalmi v liečivom bahne. Predovšetkým ľudia postihnuti psoriázou tu po niekoľkých týždňoch pobytu dosahujú veľmi veľkú úľavu. Nečudo, že mnohé štáty tu majú svoje zdravotnícke centrá a svojim pacientom zabezpečujú komplexnú starostlivosť.