Zdravé nohy si dokážeme vypestovať (a tiež pokaziť) obuvou.

Milé mamičky, zabudnite na meranie nôh pomocou špajlí, na vyplňovanie topánočiek vatou či na ich dedenie. Tu je niekoľko pádnych dôvodov, prečo venovať výberu detskej obuvi oveľa viac pozornosti.

Po materskú školu vystrieda dieťa až 5 veľkostí .
Dieťatko sa s prvými krôčikmi učí nielen správnej chôdzi ale i celkovej stabilite. Bez topánky, ktorá sedí „ako uliata“, riskujeme až priveľa. Medzi iným aj škaredý prstoklad a tvar nechtov. „Bohužiaľ aj u nás sa niekedy stáva, že mamičky chcú pre svoje dieťa väčšie topánočky, aby mu vydržali dlhšiu dobu. Tento postup však nie je správny. V takom prípade sa náš personál snaží zákazníkom pri nákupe detskej obuvi vždy správne a dobre poradiť. Snažíme sa vysvetliť, aký vplyv môže mať nesprávne zvolená veľkosť na vývoj detského chodidla,“ hovorí Magda Elblová, interná školitelka Deichmann-obuv. Až každý tretí školák má nejaký problém s chodidlami – od nesprávne vyformovanej klenby, cez deformácie prstov, alebo nesprávneho našľapovania, preto netreba výber vhodnej obuvi podceňovať. „Výber vhodnej veľkosti u detskej obuvi je základom pre zdravý rast detskej nôžky. U zimnej obuvi býva o to zložitejšie odskúšať veľkosť, pretože deti majú tendenciu prstíky krčiť, čo vedie k nákupu malej veľkosti obuvi. Je vhodné, aby dieťa skúšalo vždy celý pár postojačky a aby sa v novej obuvi prešlo po predajni. Sledujeme pritom, či sa obuv nešmýka z päty,“ pokračuje Elbová.

Takto rýchlo rastie detská noha:
2. a 3. rok života - 2 až 3 veľkosti.
Predškolský vek – dve veľkosti.
Školský vek – 1 až 2 veľkosti.

1 a pol centimetra stačí.
„Pri detskej obuvi by mal byť vpredu voľný priestor pre posun prstov, čomu sa hovorí prídavok. Tento prídavok sa odporúča na 10 až 15 mm a zaručuje dostatočne voľný pohyb prstov za chôdze, slúži ako dostatočná rezerva pre rast chodidla,“ špecifikuje prípustnú vôľu táto sympatická obhajkyňa zdravých chodidiel.

Spoľahlivé meradlá sú výbavou každej dobrej predajne.
„Jednou z možností, ako zistiť správnu veľkosť, je použitie špeciálneho meradla priamo na predajni, ktoré už má započítaný aj prídavok. Samozrejme, veľkosť chodidla meriame bez obuvi,“ pokračuje odborníčka, ktorá má v zálohe aj ďalšie veľmi jednoduché riešenie. „Ďalším variantom môže byť vyberateľná stielka, na ktorej - po jej vybratí z obuvi - jednoducho zistíme, či naše dieťa má dostatočné miesto pre posun prstov, alebo či sme naopak nezvolili zbytočne veľkú veľkosť.“ Ak topánky nedisponujú vyberateľnou stielkou, odporúča stielku jednoducho dokúpiť, zmerať na nej veľkosť nohy a potom ju vložiť do vybranej obuvi. „Stielka by mala do topánky krásne padnúť. Je to určite lepší variant, ako keď mamičky merajú a kupujú obuv podľa špajlí alebo iných domáckych pomôcok. Všeobecne platí, že vo veľkej topánke noha kĺže, v malej topánke dochádza k otlakom. V oboch prípadoch môže dôjsť k deformácii nožičiek. Treba na to myslieť,“ dodáva Magda Elbová.

Na rozdiel od oblečenia topánky sa nededia.
Každá noha má 28 kostí, 107 väzov, 19 svalov a tiež kĺby a šľachy, ktoré zabezpečujú pohyblivosť a oporu. Napriek tomu, každé chodidlo je iné. Treba tiež zdôrazniť, že pri chôdzi a pri behu býva chodidlo, zaťažené násobkom telesnej hmotnosti. A tak nemôže byť topánka, ktorá sa prispôsobila nosením jednej nohe a jednej váhe rovnako vhodná aj pre nohu ďalšiu, s iným váhovým zaťažením. Obzvlášť, ak volíme zdravšie prírodné materiály ako koža a textil, ktoré sa prispôsobujú nohe prvého majiteľa o čosi veľkorysejšie. „Deťom by sa mali kupovať vždy nové topánky, nemali by ich takzvane dediť po starších súrodencoch. Základné pravidlo je, že obuv sa má prispôsobiť nohe, a nie naopak,“ zdôrazňuje Elbová.

Dobrou voľbou sú ľahké a vzdušné materiály.
Dohliadnuť treba aj na to, aby vnútro a pokiaľ to možnosti dovoľujú, tak i zovňajšok obuvi tvorili kvalitné materiály. „Mamičky naozaj chcú dopriať svojmu dieťaťu len to najlepšie a podľa možností preferujú useň a textil,“ prikyvuje Elbová. „Na jar a leto sú vhodné priedušné, ľahké materiály, ako je spomínaný useň a textil. Pri kúpe jesennej obuvi možno odporučiť tiež useň, alebo aj lacnejšiu variantu, ktorou je syntetika. Na obuv, ktorú bude naše dieťa nosiť až v zimnom období, je potrebné klásť vyššie nároky. Zimná obuv musí mať kvalitný vrchný materiál, ktorý zaistí izoláciu od mokra, zárukou nepremokavosti je potom obuv s membránou. Chráni nohy proti mrazu a proti poteniu. Väčšie tepelno-izolačné vlastnosti nám zaistí plyšová podšívka alebo kožúšok a stielka,“ vyberá z množstva dostupných materiálov.

Spodná časť obuvi je mimoriadne dôležitá.
Vnútorná výstelka by mala byť rovná, plochá, prípadne anatomicky tvarovaná, a podošva čo najtenšia a bez podpätku alebo klinového podpätku. Ak už ale dieťa trpí deformáciou klenby, je potrebné obrátiť sa na pediatra, ktorý dieťaťu predpíše stielky presne na mieru. „Zaujímať by nás mala aj podošva, teda spodná vrstva obuvi, ktorá by mala zabezpečovať priľnavosť a odolnosť obuvi, rovnako ako tlmenie nárazov a konečne by mala tiež zamedzovať prenikaniu chladu. Dôležitá je nielen šírka podošvy, ale aj jej vzor, oboje sa ale líšia v závislosti od využitia topánky, teda na aké účely je určená. Všeobecne by podošva mala byť ohybná, flexibilná, protišmyková a ľahká.“ dodáva na záver naša poradkyňa Magda Elbová.