Zázračná skrinka

V našom malom meste mám o prekvapenia každý deň postarané. Ani sa netreba priveľmi usilovať a šťastie si na vás počká na ulici za najbližším rohom. Minulý týždeň som si len tak pre zábavu vykračovala po ulici, sledovala som všetkých uponáhľaných, zamyslených a pracovne vyťažených, až mi z toho bolo do plaču. Lenže nie som žiaden ľudomil, nebudem sa zaujímať o problémy druhých, radšej si kúpim zmrzku a sadnem do parku na lavičku. Keď som už kráčala k parku, zastavila ma jedna celkom vtipná tetuška. „Mladá slečna, nechceli by ste si odo mňa kúpiť takú malú skrinku? Viete, tá skrinka, aha, ukážem vám ju, je zázračná. Splní vám vaše želania, naozaj,“ prihovorila sa teta a, samozrejme, že ma senzačne pobavila.

„Jasné, teta, viete, koľko takých zázračných skriniek mám už doma? Všetky plnia moje rozkazy, sny a túžby, teda ja si môžem dovoliť len tak sa bezstarostne prechádzať v parku. Je to skvelý pocit, veď vy o tom viete svoje, všakže?“ odpovedala som na jej ponuku a snažila som sa dozvedieť, prečo tú svoju skrinku chce predať, keď je taká zázračná.

Zistila som, že tých skriniek má doma niekoľko, jej nebohý manžel ich zhotovoval vo svojom voľnom čase. Keď ochorel, povedal manželke, aby sa so svojimi problémami vždy zdôverila týmto dreveným unikátom a všetko sa na dobré obráti.

Ďalej som sa dozvedela, že manžel zomrel na obojstranný zápal pľúc a ona svoj zármutok po čase uzamkla do jednej zo skriniek. Nedokázala už totiž žiť v horkom žiali, potrebovala vstať a naplno sa venovať životu. Boli časy, keď nemala ani na chlieb, boli dni, keď ju ani vlastné deti nekontaktovali, boli chvíle, keď chcela zatvoriť oči a na všetko zabudnúť...

Tak ako jej sľúbil nebohý manžel, všetko sa nakoniec na dobré obrátilo a žena si dnes žije ako v rozprávke. Asi má teraz humánnu potrebu podeliť sa so svojím šťastím a medzi ľudí chce ďalej šíriť pokoj a ozajstnú pohodu. Bol by to naozaj krásny príbeh, keby...Keby táto dáma nepatrila v celom okrese k dobre známym firmám.

Jej manžel stále žije a spolu so ženuškou lákajú na svoje emotívne príbehy tých, ktorí im to zhltnú aj s navijakom. A k tomu si ešte aj finančne prilepšia. Ja som sa aspoň dobre zasmiala a keď som tetuške povedala, že som predvčerom stretla v susednom meste jej pána manžela, zostala stáť ako prikovaná. Dúfam, že sa z tohto omylu poučili a nebudú sa už ďalej hrať na dokonalých biznismenov. Lebo nie vždy sa to môže skončiť takto úsmevne.

Tatiana Kovalčinová