Zaujímavosti o Ježišovom narodení

Evanjelisti odôvodnene nazvali prvé Vianoce plnosťou času, pretože pred dvoma tisícročiami sa nám v judskom meste, v Betleheme, narodil Spasiteľ sveta - Ježiš Kristus. Boh Otec z lásky k človeku daroval svetu svojho Syna, ktorého nazaretská panna - Mária - počala z Ducha Svätého. Sám Boh Otec sa nám zjavil vo svojom Synovi. Veď nepovedal Ježiš svojmu učeníkovi, keď ho žiadal, aby mu ukázal Otca: "...keď vidíš mňa, vidíš mojho Otca!" Kedy sa však plnosť času udiala, keď sa ozývajú názory, že v našom letopočte sú nepresnosti?

Chyba v počítaní
Pred kresťanským letopočtom sa roky v Rímskej ríši počítali od založenia Ríma. Až v 6. storočí grécky mních Dionýzius Exiguus zaviedol kresťanský kalendár, čiže počítanie rokov od Ježišovho narodenia. Avšak tento grécky mních sa v počtoch pomýlil o 6 až 7 rokov. To znamená, že je už viac než 2000 rokov od narodenia Ježiša v Betleheme. Určite vás zaujíma, ako sa to zistilo? Keď vedci našli dôkazy o tom, že Herodes Veľký zomrel v roku 750 podľa rímskeho letopočtu, a v Novom zákone sa tento vladár spomína ako judský kráľ, zároveň aj ako prvý Ježišov prenasledovateľ, muselo sa uznať, že súčasný letopočet sa nepočíta od Ježišovho narodenia. Keď zomrel Herodes Veľký, vtedy mal Ježiš asi tri roky. Začiatku terajšieho letopočtu zodpovedá 754 rok podľa rímskeho kalendára, preto Ježišovo narodenie treba posunúť na rozhranie rokov 747-748 podľa rímskeho kalendára. Úprava kalendára sa však nerobila, pretože by to vyvolalo obrovský zmätok.

Sčítanie ľudu
Ďalší údaj, ktorý bolo treba skúmať, bolo sčítanie ľudu v Palestíne. Evanjelista Lukáš uvádza, že sčítanie ľudu sa konalo za vlády Quirinia v Sýrii, ale tento vládol v rokoch 6 až 10 po Kristovi, čiže keď mal Ježiš asi 12 rokov. Po nástupe Quirinia na vládny post, po zosadení judského krutovládcu z trónu - Herodesovho syna Archelausa - nastali veľké politické zmeny. Preto Rím, pravdepodobne, nariadil nové sčítanie ľudu. Počas tohoto sčítania bola potlačená vzbura Júdu Galilejského, ako uvádza sv. Lukáš. Preto vedci predpokladajú, že sčítanie ľudu za Quirinia (Publia Suplicia) v čase Ježišovho narodenia, ako uvádza evanjelista Lukáš, bolo vtedy, keď Quirinius mohol zastávať post pomocníka, alebo zástupcu vtedajšieho sýrskeho vladára, ale aj jeho oslovovali titulom hegemon, čiže vladár. Takže sčítanie ľudu pri Ježišovom narodení sa konalo takpovediac počas vlády titulárneho vladára Quirinia a druhé o 12 rokov neskoršie, už počas normálnej vlády Quirinia.

Logika súvislostí
Sčítanie ľudu v Palestíne, ktoré spomína evanjelista Lukáš, sa s najväčšou pravdepodobnosťou uskutočnilo až po jesenných prácach - v čase zimných spŕšok, keď ľudia mali viac času pre občianske povinnosti. Tento termín má svoju logiku, nie ako tvrdia niektoré sekty, že Ježiš sa narodil v lete. Teda súčasný termín slávenia Vianoc má oporu aj v logike regionálnych súvislostí, ale aj rímskych. Vtedy sú aj pastviny zelenšie než počas letných horúčav a nie je také teplo. Preto aj prítomnosť pastierov na pastvinách má svoje opodstatnenie.
Židia slávili v tomto zimnom čase sviatky posvätenia chrámu, ktoré trvali osem dní a začali sa 25. kisleva (mesiac kislev - približne druhá polovica novembra a prvá polovica decembra). V 164. roku pred Kristom ich ustanovil Júda Makabejský (vojvodca Izraelitov proti sýrskym kráľom). Historik Jozef Flávius ich nazýva sviatkami svetiel, čo korešponduje aj s Ježišovým poslaním: Svetlo sveta. Pravdepodobne aj Jozef s Máriou išli sláviť tieto sviatky a takto ich cesta medzi pútnikmi bola bezpečnejšia a zároveň si mohli splniť občiansku povinnosť, zúčastniť sa na sčítaní ľudu. Možno aj svetská vrchnosť nariadila sčítanie na tieto dni a Jozefovi s Máriou nič inšie nezostávalo, len sa zúčastniť na tejto akcii, i keď Mária bola vo vysokom stave tehotenstva. Asi nemali na výber iný termín. Kvôli veľkému množstvu ľudí v Betleheme sa nenašlo ani vhodné miesto pre Máriu, ktorej nadišiel čas pôrodu.
Keď si prečítame časť kapitoly 4 verš 44 až 59 z Prvej knihy Makabejcov, nájdeme v nej veľa súvislostí s Vianocami.
Dobré je zamyslieť sa aj nad tým, čo nám omylom pri počítaní rokov chce Boh povedať, prečo to dopustil a položiť si otázku: kto má byť stredobodom osláv milénia, okrúhle výročie, alebo betlehemské dieťa - Ježiš?