Z 18 TABLETIEK NA 4 VĎAKA LEKÁROM S CELOSTNÝM PRÍSTUPOM

Pani Veronika bola odjakživa obetavá manželka a matka. Činila sa aj v práci, ako živnostníčka je v prvom rade kaderníčkou, no 15 rokov pracovala aj ako dispečerka pre taxi službu. Dnes popri tvorbe účesov pracuje na skrátený úväzok aj ako predavačka. Je totiž rada aktívna. Nie vždy jej to však zdravie a okolnosti dovoľovali.

Život jej priniesol do cesty zásadné zdravotné výzvy v jej 38. rokoch, kedy sa dostala do klimaktéria a s touto zmenou sa dostavili aj nevysvetliteľné úzkosti, výrazné zmeny nálad, až to vyústilo do klinickej depresie. „Ak som plakala, tak týždeň vkuse a ani som nevedela prečo. Niekedy som celé dni prespala a inokedy som nespávala vôbec,“ popisuje svoju situáciu pani Veronika. Psychiater jej predpísal antidepresíva a množstvo tabletiek variovalo podľa toho, v ako zlom stave pani Veronika bola.

Pridružili sa nečakané rodinné udalosti, ktoré vyčerpali rodinné úspory a Veronikinmu stavu nepridalo ani to, že s príchodom pandémie Covidu dočasne prišla aj o možnosť vykonávať svoju kadernícku prax. Veronikin stav sa začal zhoršovať. „Z úzkosti, strachu a beznádeje som sa začala dosť prejedať, celé dni som prespala, začala som mať aj ťažkosti s trávením, pridružili sa intolerancie na mliečne výrobky a špecifická intolerancia na múku. Napriek tomu som jedla aj tieto potraviny, len som si dala tabletku na zmiernenie reakcie,“ popisuje časy ťažkých výziev Veronika.

Hoci mala a má manžela, ktorý ju podporuje, Veronika v tom čase pociťovala chronický stres, a to finančný, vnútorný, a tiež sa bála o 80-ročnú matku, aby ju nenakazila Covidom. „To by som si v živote neodpustila a tak som žila v neustálom strachu,“ popisuje Veronika. Jej stav sa natoľko zhoršil, že začala brať viac a viac liekov na depresiu a ďalšie lieky na intolerancie, úpravu tepu a syndróm nepokojných nôh.

„Vždy som sa skôr obetovala pre druhých a sama som mala problém pomoc prijať. No našťastie mi do života vstúpila moja známa Zuzka Pitoňáková, ktorá je lekárkou v Medante a dala mi návrh, ktorý mi napokon pomohol zmeniť život,“ spomína Veronika.

Tri zásadné mesiace

Všeobecná lekárka a odborníčka na celostnú medicínu Zuzana Pitoňáková v náročných pandemických časoch svojej známej Veronike navrhla, že s ňou bude každú sobotu telefonicky pracovať a dajú si špeciálnu terapiu. Veronika túto pomoc prijala. Takto by mohol vyzerať pomyselný denník týchto troch mesiacov:

27. marec 2021

Veronika má nadváhu zo stresu, 93 kíl a berie až 18 tabliet denne.

Začína prvá terapia na telefóne, Veronika je v relaxačnej polohe a pod citlivým vedením Zuzany Pitoňákovej odkrývajú veľký Veronikin strach z toho, aby nenakazila mamu Covidom. Strach je dôležitý pocit, ktorý nás môže chrániť, no ak sa bojíme iracionálne a neustále, môže to vyvolať chronický stres. Pacientka si teda strach racionalizuje, uvedomuje si, že robí maximum pre bezpečnosť a je schopná odložiť nadbytočný strach z vecí, ktoré nevie ovplyvniť. Pomáhajú jej v tom aj dychové cvičenia. Zároveň dostáva recept na jednu prechádzku denne, ako dôkaz má poslať doktorke Zuzke smajlíka na mobil. „Už po prvom tomto telefonáte sa mi tak uľavilo, že som sa cítila vyliečená. Samozrejme, že počas týždňa sa mi postupne stav zhoršoval, no tešila som sa na ďalšiu sobotu odhodlaná na sebe pracovať,“ hovorí Veronika.

Ďalšou vecou, ktorá k terapii pribúda, je úprava stravovania, s ktorou Veronike na Zuzkin popud pomáha výživová poradkyňa. Vyhýba sa jedlám, na ktoré má intoleranciu, namiesto múčnych jedál zaraďuje quinou, bulgur, viac zemiakov a ryžu. Popri tom vďaka ľudskému prístupu Zuzany Pitoňákovej cíti zlepšenie sebavedomia a aj to na ňu blahodarne vplýva.

30. apríl 2021

Veronika váži 85 kíl a berie o polovicu menej liekov, presne 9,5 tabletky.

Veronika pokračuje v telefonátoch so svojou lekárkou. Zlepšenie, ktoré nastalo, štartuje Veronikinu dôveru v prax celostnej medicíny a ako pacientka má vysokú motiváciu pracovať na sebe, a to dychovými cvičeniami, pravidelným pohybom, zmenou myslenia a dodržiavaním zdravého jedálnička. Zuzane Pitoňákovej každý deň príde na mobil smajlík, pretože Veronika je na zdravotnej prechádzke. Niekedy jej prídu dva, to vtedy, keď vytiahne aj manžela.

V rámci terapie sa Veronika učí pracovať aj s hranicami vlastného sebaobetovania pre blízkych. Aj to je zdrojom jej chronického stresu. Zbavuje sa vžitého presvedčenia, že musí odpovedať na požiadavky iných vždy áno a učí sa nastaviť hranice a okolnosti, za ktorých pomáhať stíha. Myslieť aj na seba a venovať si opateru je nový pocit, ktorý na Veroniku pôsobí skutočne ozdravne.

15. júl 2021, koniec terapie

Veronika váži 81 kíl a berie len 4 tabletky

Tri mesiace telefonátov a aktívnej práce na sebe, zmena životného štýlu. Tri mesiace, ktoré Veronike zmenili život. Svoje vnútorné nastavenie po dnešok ešte upevnila a stala sa z nej vitálna, dobre naladená a energická žena, ktorá síce má svoje problémy, ale vie, ako s s nimi pracovať. Na Zuzku Pitoňákovú, samozrejme, nedá dopustiť. „Obrovská vec je, že dokážem pracovať sama so sebou. Fungujem omnoho ľahšie ako predtým. Dokážem si život užiť, dokážem tu byť aj pre seba a moje okolie to vníma,“ hovorí Veronika.

Denník by mohol končiť slovami Zuzany Pitoňákovej, ktoré má Veronika dodnes uložené v zápisníku:

„Veronika, som na teba nesmierne hrdá. Vieš, keď niečo v sebe meníme, stojí nás to na začiatku veľa energie a ten efekt prichádza pomaly, ale potom nás to doslova vystrelí na inú úroveň. Ako raketa, keď štartuje, najprv spotrebuje väčšinu svojho paliva a takmer sa nepohne z miesta. Postupne však zrýchľuje a zrýchľuje a potom letí extrémnou rýchlosťou a už na to nepotrebuje takmer žiadne palivo. Tak je to aj so zmenou našich návykov.“