Workoholizmus

Ľudia dnešnej doby sa často nachádzajú v troch extrémnych situáciách. Printové i elektronické noviny, časopisy, televízia, rádio, internet dvíhajú varovný prst, pripomínajú počty, či percentá nezamestnaných. Ľudia bez práce - niektorí ju stratili náhle, iní ju nedostali vôbec, nestačili si vytvoriť pracovný návyk. Pre tých šťastnejších je práca poslaním, záľubou dokonca vášňou. A opäť extrém – skupina ľudí, pre ktorých sa vášeň a láska k práci stali osudnými. Vytvorili si závislosť, ktorú označujeme ako workoholizmus.

Keď sa práca stane závislosťou
Na začiatku býva túžba po sebarealizácii, kariérny postup, finančné zabezpečenie. Patrí to k životu. Vážny problém nastane vtedy, ak závislosť na práci neohrozuje len samotného človeka – workoholika, ale aj jeho najbližších.

Začína to celkom nevinne:
- Práca nad rámec dohodnutého času, práca počas víkendov.
- Komunikácia začína spravidla slovami: “Nemôžem, nemám čas!“
- Presvedčenie, že nikto iný prácu nevykoná dobre a kvalitne.
- Stretnutie s priateľmi neprichádza do úvahy, naopak prijaté pozvanie vyvoláva výčitky „z nič nerobenia.“
- Práca sa stane stredobodom záujmu, zaspávajú s ňou, snívajú o nej a s myšlienkami na prácu vstávajú.

Jednoducho závislosť. A to je už choroba. Takí ľudia zazlievajú kolegom, rodinným príslušníkom, že nedržia s nimi tempo. Neskôr začínajú zabúdať, sú nesústredení, v podstate už nie sú schopní pracovať tempom, na aké boli v začiatkoch zvyknutí. Dokonalosť sa im vymkýňa z rúk. Začína ich bolieť hlava, sú vyčerpaní, zvyšuje sa tlak krvi, prichádzajú žalúdočné problémy často sprevádzané s nespavosťou, prípadne až depresiou. Okolie ich navyše začína považovať za neznesiteľných.
Bohužiaľ, je veľmi ľahké nechať sa uniesť úspechom. Ale ak sa limit prekročí a objavia sa prvé signály, treba zabrzdiť. Zrevidovať svoj postoj k životu a zmeniť životný štýl. Všetkého veľa škodí, najlepšia je zlatá stredná cesta.

Autor: Anna Čunderlíková