Výživa a obezita

Obezita (adipositas) je najčastejšou podobou nesprávnej výživy a postihuje až 40 percent populácie psov trpiacich nesprávnou výživou vo veterinárnej praxi. Nadváha vzniká, keď príjem energie prekračuje u zvieraťa jej výdaj. U psov sa tiež predpokladá určitá genetická predispozícia na toto ochorenie.

U psa sa samozrejme vyskytujú aj ochorenia orgánov (napr. choroby štítnej žľazy alebo nadobličiek), k ich vonkajším prejavom patrí okrem ďalších príznakov aj obezita. Ich početnosť je však oveľa nižšia než pri obezite vyvolanej chybami vo výžive.

Nadmerné ukladanie tuku samo osebe nie je žiadna choroba. Ide o veľmi užitočnú vlastnosť organizmu vo zvieracej ríši, ktorá umožňuje zvieraťu ukladať si určitý čas energiu v podobe tuku a prekonať „chudobnejšie\" časy vyššej spotreby a menšieho prísunu energie. Vďaka tejto schopnosti dokážu zvieratá podávať mimoriadne fyzické výkony - bez tukových zásob by nemohli napríklad absolvovať dlhé putovanie a zimný spánok by bol celkom nepredstaviteľný. Aj vlk, predok psa, sa dokázal počas vývoja presadiť len preto, že bol schopný ukladať si energiu v podobe tuku. Spomínané ukladanie energie je najhospodárnejšie, pretože tuk obsahuje zo všetkých živín slúžiacich ako zdroj energie (tuky, uhľohydráty, bielkoviny) najväčšie množstvo energie - dvakrát viac než bielkoviny a uhľohydráty. Hmotnosť resp. objem potrebný na jednotku energie je preto pri tukoch najmenšia.
Ďalšou užitočnou vlastnosťou tuku sú jeho tepelnoizolačné vlastnosti.

Tuk sa v organizme tvorí z nadmerného prísunu živín, ktoré nie sú potrebné na bežnú látkovú výmenu. Sem patria predovšetkým uhľohydráty (škroby, surový cukor a pod.), tuky obsiahnuté v potrave a určité aminokyseliny z bielkovín v potrave. Všetky suroviny sa v tráviacom ústrojenstve organizmu rozložia na mastné kyseliny a tie sa usadzujú v tele v podobe tuku. U psa prebieha tvorba tukov predovšetkým v tukovom tkanive, čo platí aj o mnohých iných zvieratách.
U niektorých iných zvierat (a u človeka) je hlavným orgánom tvorby tuku pečeň.

Z dlhodobého hľadiska je potrebné, aby ukladanie a odbúravanie tukových rezerv bolo v zdravej rovnováhe. U psa v ľudskej starostlivosti nie sú potrebné rezervy, a ak si ich pes vytvorí, už sa ich tak ľahko nezbaví, čo býva príčinou sekundárnych ochorení.

Obezitu by preto bolo možné definovať ako nadmerné ukladanie tukov v tele, ktoré môže viesť okamžite alebo dlhší čas k nepriaznivej zmene telesných funkcií resp. k ochoreniam.

Ako sme už uviedli, obezita je najčastejším ochorením u psov spôsobená nesprávnou výživou, ale nepostihuje populáciu psov rovnomerne. Výsledky rôznych výskumov ukazujú, že:

- staršie psy bývajú postihnuté častejšie než mladšie, asi tretina všetkých psov starších než päť rokov je obézna;

- suky majú väčšiu tendenciu stučnieť než psy (kastrované suky sú obézne dokonca v 70 percentách prípadov)

Možné je, že svoju úlohu zohrávajú aj hormonálne príčiny. O tejto skutočnosti svedčí fakt, že sučky mávajú sklon k obezite podstatne častejšie než psy. Za ďalší dôkaz tejto skutočnosti možno považovať zvýšený výskyt obezity po kastrácii.

Zmes krmiva nepredstavuje žiadne rozhodujúce faktory, ktoré by mali vplyv na početnosť výskytu obezity. Typ nosiča energie ani koncentrácia energie v potrave nijako neovplyvňujú regulačné mechanizmy tela, aby prijímalo len toľko energie, koľko potrebuje.

To znamená, že v určitých hraniciach nemá žiadny rozhodujúci význam, či privádzaná energie pochádza z tukov, bielkovín alebo cukrov.
Rozhodujúce je, či celkové množstvo prijatej energie prekračuje spotrebu. To isté platí pre koncentráciu energie v potrave, čo znamená množstvo energie na jednotku hmotnosti alebo objemu krmiva.
Psy sú schopné prispôsobiť sa rôznej koncentrácii energie v potrave. Krmivá s vysokou koncentráciou energie prijímajú psy dlhodobo menej než krmivá s nižšou hustotou energie.
Nápadné však je, že psy, ktorých kŕmia hotovými krmivami (napríklad Pedigree), netrpia obezitou tak často ako psy kŕmené kuchynskými zvyškami.
Nie je jasné, či v tomto prípade zohrávajú úlohu otázky presnosti dávkovania resp. konštantná koncentrácia energie.

Okrem toho podstatnú úlohou zohráva samozrejme správanie psov pri prijímaní potravy. Niektoré psy jednoducho jedia radšej než iné. To sa prejavuje napríklad v tom, že niektoré prijímajú potravu hltavo, zatiaľ čo iné pomalšie. Mnoho psov navyše ich majitelia na jedlo podporujú. Mimoriadne veľké nebezpečenstvo obezity nastáva, ak nie je možná kontrola celkovo skonzumovaného množstva potravy, a tým aj celkovo prijatého množstva energie, kedy pes dostáva väčšie množstvo maškŕt medzi pravidelne podávanými dávkami kŕmenia.

Nejasné však je, prečo psy so sklonom k obezite prijímajú nadmerné množstvo potravy. Veľa psov je totiž schopných regulovať si potrebné množstvo potravy, čo znamená, že aj pri zvýšenej ponuke skonzumujú len toľko, koľko naozaj potrebujú. Tučné psy si už prísun potravy nevedia regulovať.