Vyspime sa do krásy

Nadarmo sa nehovorí, že spánok a krása idú ruka v ruke. Skúste po niekoľko nocí len o trocha znížiť bežný prídel nočného odpočinku a odrazu pochopíte: pleť stratí sviežosť, pod očami sa objavia sivé kruhy, štekáte na každého nešťastníka, ktorý sa vám pripletie do cesty.

Až potiaľ ide o veci známe. Napriek tomu vo všetkých časoch predstavoval spánok pre lekársku vedu obrovské mystérium. Ešte dnes sú informácie o tom, prečo vlastne spíme, pomerne teoretické, aj napriek tomu, že najnovší výskum (realizovaný v Royal Edinburgh Hospital) podporil názor, že spánok pomáha regenerovať organizmus a jeho funkcie a naprávať ich poškodenie. Výsledky  výskumu naznačujú, že spánok inhibuje sekréciu katabolických hormónov, zodpovedných za rozpad telesných tkanív počas normálnej aktivity, teda v čase, keď nespíme. Akonáhle upadneme do spánku, zvyšuje sa súčasne produkcia anabolických hormónov ovplyvňujúcich delenie buniek a proces hojenia. Anabolický rastový hormón podnecuje tvorbu bielkovinovej hmoty, najmä svaloviny, mobilizuje voľné mastné kyseliny, ktoré dodajú telu energiu, priaznivo pôsobia na zdravie kostného tkaniva a na tvorbu červených krviniek. V extrémnych prípadoch, napríklad pri poranení svaloviny môže spánok urýchliť hojenie tkaniva.

NARUŠENÝ SPÁNOK NÁM NEPROSPIEVA
Podľa dermatológa Roberta A. Weissa z fakultnej nemonice Johns Hopkins University School of Medicine uvoľňovanie rastového hormónu pravdepodobne ovplyvňuje špecifické rastové faktory pokožky. "Stúpa produkcia kolagénu a keratínu a bunky pokožky sa rýchlejšie obnovujú, rýchlejšie sa rovnakým spôsobom reprodukujú. Takmer všetky telesné funkcie, majú svoj prirodzený dvadsaťštyrihodinový rytmus," dodáva Allene J. Scottová, lekárka z Uniformed Services University (Bethesda, Maryland). Zaoberala sa rozborom výsledkov výskumu skupiny ľudí, ktorí nemohli vďaka svojmu zamestnaniu pracovať v súlade s prirodzenými biologickými hodinami. Štúdie ukázali, že dochádza z rozkolísaniu hladiny hormónov, keď je narušený spánok a jeho fáza, a v súvislosti s tým sa na pleti môže objaviť akné, prípadne sa pleť veľmi vysuší. Odkiaľ sa berie ten dobre známy nevyspalý pohľad, ktorý vás presne prezradí, že trpíte spánkovým deficitom?
Pripisuje sa obehovým zmenám. Keď sa  organizmus stretne s ťažkým zvládaním únavy, krv sa odvádza do najdôležitejších orgánov. Potom sa z tváre stráca farba a vystúpia kruhy pod očami.

Faktom je, že by nemal byť problém zostaviť veľmi objemnú knihu o poverách a predsudkoch, ktoré spánok sprevádzajú. Priemerný čas, ktorý človek potrebuje venovať spánku, je podchytený šatisticky, norma to však v žiadnom prípade nie je. Približne šesťdesiat percent populácie spí pravidelne šesť a pol až osem a pol hodiny, asi šesnásť percent dlhšie než osem a pol hodiny.  Claudia Schifferová tvrdí, že potrebuje dvanásť hodín spánku. Ale pozor! Aj keď si osvojíte Claudiin spánkový režim, šanca, že budete rovnako krásna ako ona, je len veľmi malá. A napokon, osemnástim percentám šťastlivcov stačí len šesť a pol hodiny spánku, prípadne ešte menej.

NEZDRAVÉ CESTOVANIE V ČASE
Prirodzené biologické hodiny ľudského organizmu fungujú u rôznych ľudí rôzne. Súčasná veda sa domnieva, že množstvo spánku, ktoré  potrebujeme, už máme naprogramované v génoch. Dávno sa traduje, že si oveľa lepšie odpočinieme, ak si doprajeme niekoľko hodín spánku ešte pred polnocou, zdá sa, že na tom naozaj niečo je.  Niekoľko štúdií životného štýlu dokázalo, že praktikovať tzv. spánkový režim rockových hviezd (teda od druhej v noci do desiatej ráno) je pre organizmus menej blahodárne, než keď spíme od desiatej večer do šiestej ráno. Ak si od dostatočného spánku sľubujeme aj pekný vzhľad, je veľmi dôležité zaviesť si pravidelný spánkový režim. Každý deň, sedem dní v týždni, by sme mali vstávať v rovnakom čase (a to aj vtedy, ak sa do postele dostaneme každý večer v inom čase). Tak sa vyhneme narušeniu spánkového rytmu a pocitu, ako by sme bolí po fláme, ktorý sa u mnohých z nás dostavuje pravidelne v pondelok ráno. Cítime sa mizerne práve preto, že sme cez víkend posunuli čas spánku. Podľa odborníka na problematiku spánku, doktora Charlesa Pollaka (z newyorského centra pre poruchy spánku pri Cornell Medical Centre) "podobná zmena v normálnom spánkovom rozvrhu úplne naruší biorytmy - rovnako ako napríklad cestovanie z jedného časového pásma do druhého". Nie sme všetci takí disciplinovaní, aby sme si vedeli rozkázať a líhali si každý deň o desiatej večer do postele. Môže nám teda občasné "ponocovanie" nejako ublížiť? V podstate nie. Počas noci prechádzame niekoľkými odlišnými fázami spánku (štyrmi úrovňami tzv. pokojného spánku, ktorý nasleduje fáza REM - Rapid Eye Movement sleep - charakterizovanú rýchlymi pohybmi oči) priemerne asi tak päťkrát. Ak si idete ľahnúť trocha neskôr než obyčajne, prídete len o ľahký spánok, typický pre koniec noci, nie o spánok posilňujúci, upokojujúci psychiku a reštaurujúci telesné funkcie. Ak sa chcete nasledujúci deň cítiť dobre, vyhýbajte sa ráno chuti ešte trocha si pospať.

Ako zistíte, že ste už spali dostatočne dlho? Ak na prebudenie potrebujete budík, je to príznak spánkového deficitu. Ak zaspíte päť minút po tom, čo ste uložili hlavu na vankúš, ide o ďalší príznak toho, že nespíte dostatočne. Dobre odpočinutému človeku trvá trinásť až sedemnásť minút, kým zaspí. Ak sa cítite ospalí a potrebujete si zdriemnuť aj počas dňa, ide už o príznak varovný. Spíte asi veľmi málo, a to môže byť potenciálne nebezpečné. V USA dôjde každoročne k viac než 200 tisícom dopravných nehôd, ktorých príčinou je únava vodiča spôsobená nevyspatím.

AK STE UNAVENÍ, NEJEDZTE!
V poslednom čase potvrdili výsledky výskumu skutočnosť, že nedostatok spánku môže znížiť imunitu ľudského organizmu.
Len čo zaspíte, stúpa hladina interleukinu-1, ktorý je zodpovedný za fungovanie imunitného systému. (Čo tiež vysvetľuje, prečo skôr ochoriete na chrípku v období, keď často ponocujete.) Samozrejme, že spánok ovplyvňuje okrem fyzického stavu organizmu aj našu psychiku. Unavení ľudia sú menej kreatívni, trpí aj jazyk, ktorým hovoria. Laboratórne testy dokázali, že nevyspatí ľudia, ktorí mali vytvoriť čo najviac slov z danej sústavy ôsmich písmen, nedokázali zostaviť to, čo ich dobre odpočinutí, spánkom posilnení protihráči.

Ukazuje sa, že nedostatok spánku prináša aj iné následky než len prehru pri skladaní písmeniek do slov. Môže zaviniť aj priberanie na váhe. Jednou z nedávno pozorovaných súvislostí  tejto deprivácie je veľmi nežiadúci efekt, totiž  prejedanie. Pomerne nová americká štúdia, ktorej objektom sa stala skupina zdravotných sestier, dokazuje, že deväťdesiat percent tých, čo mali nočné služby v nemocnici, pribralo na váhe. Jednoduchým vysvetlením spojitosti medzi nedostatkom spánku a priberaním je aj to, že v prípade únavy sa prirodzene spomaľuje  metabolizmus. To znamená, že sa pri únave proporcionálne väčšie množstvo jedla ukladá vo forme telesného tuku. Takže nejedzme, kým sme unavení. Vyhneme sa vytváraniu zbytočných tukových vankúšov. Odpočinok jednoducho nemožno ničím adekvátne nahradiť.