Výcvik a odmena

Zatiaľ čo operačné podmieňovanie je základom výcviku psa, zámerný výcvik nie je potrebný na to, aby sa pes učil.
Napríklad ak pes šteká na poštára a poštár odchádza, štekanie sa zosilnilo následkom okamžitého odchodu poštára. Výcvik je len vedomé, cielené učenie.

My neučíme svojho psa sedieť, my ho učíme zaujať pozíciu v sede ako odpoveď na slovný alebo fyzický povel. V záujme tohto typu výcviku používame pozitívne zosilňovanie alebo odmenu - platíme psovi. Ľudia sa tiež učia a pracujú za odmenu. Môže ňou byť odmena od priateľa alebo od kolegu, uspokojenie z toho, že sme niečo dosiahli, alebo základnejšie potreby, ktoré v modernom svete predstavujú peniaze. Druh odmeny, ktorú môžeme pre svojho psa použiť, zahŕňa v podstate všetko, čo náš pes chce. Silnou odmenu pre sociálne zvieratá sú aj dotyky a príležitostný kontakt pohľadom. Potrava je extrémne silný pozitívny zosilňovač. Ak sa pri výcviku používa nadmerné množstvo potravy, mala by byť denná kŕmna dávka o toto množstvo zmenšená, a to z dvoch dôvodov: jednak ako prevencia obezity, jednak preto, aby odmena vo forme krmiva bola pre psa atraktívna až do času konzumácie väčšej časti dennej kŕmnej dávky. Prístup k hračkám, hranie sa so psom, nasadenie či zloženie obojka, hádzanie lopty a pod. sú tiež potenciálne odmeny.
Rôzne plemená a individuality sú silnejšie motivované rôznymi druhmi pozitívnych zosilňovačov. Každý pes tiež z času na čas a podľa situácie mení druh odmeny, ktorý ho viac motivuje. Práve nakŕmený pes nemá práve chuť na maškrty, ale môžeme ho motivovať loptičkou. Majiteľ by mal odhaliť, ktorý druh odmeny stimuluje jeho psa a používať ho pre učenie povelov a posilnenie už naučeného. Ak sú odmeny voľne dostupné, pes sa neusiluje, aby ich dosiahol výkonom. Zvieratá si najčastejšie vyberú najľahšiu cestu na dosiahnutie odmeny, ktorá sa im ponúka. To potom vedie k tomu, že pes počúva len v určitých situáciách, ako je napr. výcvik na cvičisku, ale inak pánove povely ignoruje. Príčinou toho je to, že na cvičisku majiteľ odopiera psovi všetky odmeny (t.j. pochvalu, maškrty, pohladenie a pod.) až dovtedy, kým pes poslušne zareaguje. Doma má však pes voľný prístup k hračkám, je nerozumne rozmaznávaný aj keď sa len prechádza alebo je milý, pretože jemne podáva labku. Pes necíti potrebu vyslúžiť si odmenu výkonom. Veľa ľudí tiež radšej nepracuje, keď dostanú zaplatené za nič! Dosiahnuť, aby si pes vždy odmenu zaslúžil, tiež pomáha k upevneniu majiteľovho miesta na vrchole sociálnej hierarchie. Člen svorky, ktorý kontroluje prístup k potrave a hračkám, je v hierarchii svorky postavený najvyššie. V svorke zloženej z človeka a psa by to mal byť človek.

Nie všetci majitelia chcú svojich psov cvičiť podľa súťažných či iných poriadkov, čo je proces vyžadujúci si určitý čas a skúsenosti, ale výcvik každého psa na základnú úroveň poslušnosti je dôležitou súčasťou zodpovedného chovateľstva. Základný výcvik psa by mal preto obsahovať pokojné správanie sa na vodidle, pribehnutie na zavolanie, sadnutie na povel a ponechanie objektov (či uz živých alebo neživých) bez pozornosti, ak to majiteľ vyžaduje.