Vychutnajte si najkrajšie výlety v Európe

Turistický sprievodca, aký nám tu už dlho chýbal Práve vyšiel 1.diel nového a bohato ilustrovaného sprievodcu po Európe obsahuje pätnásť výletov po európskych mestách a oblastiach v rámci deviatich krajín.
Názov je jednoduchý a jasný: Európa – Najkrajšie výlety.

Ponúka obraz o vybraných miestach a motivuje k ich návšteve.

To najlepšie z Toskánska
V jadre Uhorského kráľovstva
Naprieč Moravou
Do štyroch najväčších miest Bavorska

To je len pár kapitol-výletov. Kniha vás zavedie do deviatich krajín – Česko, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko, Portugalsko, Grécko a Spojené kráľovstvo.

Sprievodca Európa – Najkrajšie výlety je prioritne určený na jednodňové či víkendové návštevy mies a všetky výlety vychádzajú z vlastnej skúsenosti autora, v rámci ktorej sa potvrdzuje fakt, že nemusíme mať plnú peňaženku peňazí na ich absolvovanie.

Autor Juraj Kucharík vybral miesta, kam sa možno zo Slovenska výhodne dopraviť letecky, vlakom či autobusom (ba dokonca aj na bicykli). Väčšina výletov má charakter okružných jázd, ktoré môžete spolu s rodinou či priateľmi jednoducho absolvovať tiež autom.

 „O cestovaní mnohí uvažujú ako o najlepšej investícii. Aj keď stojí isté prostriedky, robí nás bohatšími,“ tvrdí Juraj Kucharík. „Predsa len, nadobudnuté zážitky, poznatky a skúsenosti nám nikto nemôže zobrať. Letecké, autobusové či železničné spoločnosti sa predbiehajú v boji o zákazníka s najvýhodnejšími ponukami. Sami doma si cez internet môžeme pohodlne zabezpečiť a uhradiť cestovné lístky, ubytovanie, prenajať si auto v cieľovej destinácii či objednať vstupenky do múzeí a galérií, aby sme sa vyhli dlhým radom tvoriacim sa pred svetovými kultúrnohistorickými pamiatkami.“

Nemusíte sa striktne držať navrhnutých trás, môžete ich tiež kombinovať. Autor cielene vybral susedné krajiny Slovenska, resp. tranzitné krajiny, cez ktoré sa často cestuje na dovolenky, a tak sa v nich možno zastaviť na výlet.
Pozrite si úryvok z knihy Európa – Najkrajšie výlety:

Mikulov

Prvýkrát sa toto vinohradnícke mestečko spomína v roku 1173. Po požiaroch v 16. Storočí ho nanovo renesančne prestavali, pričom tu pôsobilo niekoľko významných umelcov. Malebné centrum Mikulova vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu a dnes sa teší veľkej obľube medzi turistami.
Na skalnom útese sa vypína Zámok Mikulov, ktorý tvorí dominantu mesta. V roku 1249 venoval Přemysl Otakar II. pôvodný hrad rodu Lichtensteinovcov, ktorých koncom 16. Storočia vystriedali Dietrichsteinovci.
Dnešnú podobu získal po požiari v roku 1719. V roku 1945 zámok vyhorel, avšak neskôr prešiel rekonštrukciou a dnes sa tu nachádza múzeum. V tesnom susedstve zámockého vrchu sa nachádzala židovská štvrť, ktorej jadro tvorili domy na dnešných uliciach Husova, Brněnská a Alfonse Muchy. Na ulici Husova 7 sa nachádza synagóga v jadre zo 16. storočia, neskôr prestavaná. Na Brněnskej ulici archeologický výskum objavil rituálny kúpeľ – mikve. Na západnom svahu Kozího hrádku sa rozkladá židovský cintorín, pričom najstaršie čitateľné náhrobky pochádzajú zo 17. storočia.
Centrálne námestie, nazývané jednoducho Náměstí, zdobí viacero meštianskych domov. K najkrajším patrí dom U Rytířů so sgrafitovou výzdobou s biblickými a antickými výjavmi. V dolnej časti námestia vidíme Dietrichsteinskú hrobku, ktorá vznikla úpravou pôvodnej loretánskej kaplnky s Kostolom sv. Anny. Vyššie od Kostolného námestia stojí Kostol sv. Václava.
Postavili ho na mieste predpokladaného románskeho kostola z 12. storočia. Jeho dnešná podoba je výsledkom prestavieb predovšetkým zo 16. a 17. storočia. Barokový Kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý patrí k areálu piaristického gymnázia, sa môže pochváliť výmaľbou významného viedenského majstra Franza Antona Maulbertscha.
Oproti centru mesta sa vypína návršie Svatý kopeček. Pre bohatý výskyt vzácnych druhov rastlín a živočíchov územie vyhlásili za prírodnú rezerváciu. Na vrchole sa nachádza Kaplnka sv. Šebastiána so zvonicou. Vedie k nim krížová cesta. Vrchol nám ponúkne veľmi pekný výhľad na mesto a okolie.

CHKO Pálava a lovci mamutov

Chránená krajinná oblasť Pálava sa rozprestiera od vodnej nádrže Nové Mlýny na severe až po česko-rakúske hranice na juhu. Vyhlásili ju v roku 1976 a o desať rokov neskôr ju organizácia UNESCO uznala ako súčasť medzinárodnej siete biosférických rezervácií. Jedinečnej krajine dominujú Pavlovské vrchy, ktorých najvyšším vrchom je Děvín s nadmorskou výškou 551 m. CHKO Pálava ochraňuje biotopy druhovo bohatých stepí a lesostepí vyvinutých na vápencových kopcoch a sídlom jej správy je Mikulov. Oblasť Pavlovských vrchov je tiež významným dokladom pravekého osídlenia tohto územia. Z mnohých archeologických nálezov patrí k najznámejším Věstonická venuša, nájdená pri obci Dolní Věstonice v roku 1925. Soška z čias paleolitu je datovaná do obdobia 29 000 až 25 000 rokov pred Kr. Venuša má zvýraznené ženské pohlavné znaky, je vysoká 11,5 cm a v bokoch dosahuje šírku 4,3 cm. V porovnaní s inými podobnými plastikami nie je Věstonická venuša vytvorená z kameňa či kosti, ale z vypálenej hliny s prímesou vápenca. Ide tak o najstaršiu známu keramiku na svete. Veľmi vzácna soška je uložená v Moravskom zemskom múzeu v Brne.