Výchova

Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, hovorí staré ľudové príslovie. Deti treba usmerňovať systematicky a pravidelne. Nie som zástanca nejakej prísnej výchovy, ale myslím si, že zlatý stred je najlepší. Správna výchova je totiž veľmi dôležitá vec a niekde som počula vetu s ktorou plne súhlasím, že všetky najdôležitejšie veci sa odohrávajú v rodine.

 

Dieťa totiž formuje rodina, kde získava hygienické, sociálne, morálne návyky , správne postoje. Výchova určite nie je ľahká  vec a treba k nej pristupovať zodpovedne. Nie je to len o materiálnom zabezpečení. Veľmi dôležitá a potrebná je hlavne komunikácia, aby dieťa vedelo, že sa o neho zaujímame a  vieme vypočuť všetky jeho problémy. Vetu - teraz ma nechaj, som unavená, unavený by mala nahradiť - oddýchnem si a porozprávame sa o tom neskôr.

 

Tento článok nie je žiadne moralizovanie, len zamyslenie sa nad vecami okolo. Začína to už v rannom veku. Koľko mladých mamičiek sedí nevšímavo na lavičke pri pieskovisku s cigaretkou v družnom rozhovore a ich ratolesti sa osýpajú s kýblikmi či kmášu si vlasy??

 

Naproti mňa býva mladá rodinka s troma deťmi. Byt nie je ich, patrí mame otca rodiny, ktorá im pomohla vyriešiť dočasne bytovú otázku. Rodina má dosť ťažkú situáciu, nakoľko majú rozostavený dom, pracuje len otec, matka je s najmladším na materskej dovolenke. Najstaršie dieťa chodí do prvej triedy. Záber majú teda všetci, nehovoriac o babičke, ktorá má mať už vo svojom veku kľud. A to ešte nie je všetko. V trojizbovom byte žije s nimi aj nezamestnaný, slobodný ďalší syn, ktorý má už vyše štyridsať rokov. čiže o generačných rozdieloch nemusím vôbec hovoriť. Prostredné trojročné dieťa sa cíti odstrčené, nakoľko všetok záujem sa sústredí na najmladšieho súrodenca, ktorý je ešte veľmi malý a na najstaršiu prváčku, ktorej treba pomáhať pri učení. Pozornosť si vynucuje plačom a trucovaním, ale všíma si ju len babička, aj to keď má čas, pretože musí variť denne pre sedem ľudí. Mamina troch detí totiž chodí každé doobedie na prechádzku s deťmi. Prostredné dieťa často plakáva na schodoch. Najviac ma zaráža to, že ešte som nikdy nepočula, aby sa jej matka prihovorila, alebo jej povedala, že jej plač ruší ľudí. Keď som sa malej niekoľkokrát prihovorila, prekvapene na mňa pozrela a videla som, že nevie ako reagovať. Nuž, každý vychovávame inak.

 

Veľa rodičov chce dnes nahradiť nedostatok času pre dieťa drahými darčekmi či dovolenkami. Často sa však stáva, že na dovolenke vyslovene viazne komunikácia a rodina nevie spolu komunikovať, pretože sa stretávajú len večer po práci, zakiaľ dieťa vyzdvihuje zo školského zariadenia babička.

 

Preskočme trochu vek detí a poďme do puberty. Tu je to už veľmi ťažké. Pokiaľ sme si nedali námahu s výchovou v rannom veku, tu to už nenapravíme. Okrem toho, že dieťa má viac menej zakorenené svoje návyky a postoje, ešte sa nevie o seba postarať a je na nás závislé, ono si myslí pravý opak. K tomu je ešte pridružené odvrávanie a obdobie vzdoru. Kde sú tie časy, keď sa môj syn nechal povedzme objať alebo pohladiť. Som veľmi šťastná, keď mi sám od seba začne rozprávať nejaké zážitky. Verím, že toto obdobie šťastne „prežijem" .

 

Čo dodať nakoniec? Aby sme to my mamy všetko zvládli, aby sme si mohli povedať, že máme dobré dieťa. Ale to všetko treba dotiahnuť aj za pomoci ostatných rodinných príslušníkov.

 

Slávka