Vtierka

A na svete je ďalšia voľnočasová aktivita! Emáčky sa ukryli pod čierne rúška svojich ofín, takže ich prirodzenú krásu len ťažko rozoznať, zlatokopky prednedávnom zistili, že traktory sú drahšie ako nablýskané fára, a tak sa začali viac-menej pohybovať len po poľnohospodárskych areáloch. Aby sa život v uliciach, baroch či divadelných sálach neutiahol do stereotypu, do čipkovaných legín sa nahodila jedna malá V(t)ierka.

Súhlasím s tým, že má isté predpoklady na pútanie pozornosti, no na prvý pohľad nie je až taká nápadná ako vyššie ohovárané dámy. Je zaujímavá svojím životným štýlom, spôsobom nadväzovania a udržiavania rôznych kontaktov, nie výzorom.

Vtierka je preto vtierkou, lebo to na nás hrá pretvárkou, lesťou aj vnucovaním sa do priazne. Keďže nie je dostatočne samostatná a zodpovedná, na dosiahnutie svojich vytýčených cieľov znova a znova potrebuje priateľov nielen na telefóne. Ak jej nepomôžete, o pár minút si nájde iných a lepších poslucháčov. Vtierka je lenivá, neschopná postarať sa o svoje blaho bez toho, aby sa predtým nevyplakala na niekoľkých ľudomilných ramenách. Po prvom rande s vtierkou môžete nadobudnúť pocit, že je to jedno úbohé žieňa bez dobrých známostí. No ako to už býva, opak je zväčša pravdou. Vôkol vtierky sa pohybujú milióny láskyplných ľudí, keďže je majsterkou v manipulovaní, zakaždým vycíti, na koho sa oplatí počkať za rohom.

Osobne jej želám veľa veľkodušných a naivných priateľov, dostatočné množstvo maskovacieho krému a aspoň jedno hlboké zamyslenie sa nad tým, prečo takto ubližuje viac sebe ako ostatným.

Tatiana Kovalčinová