Všestranná majsterka cibuľa

Najlepšou odmenou pre ženu, alebo muža, ktorá(ý) dobre varí, je dobrá nálada členov rodiny a prípadných hostí. Aj nálada najbystrejších ľudí (ba práve tých možno najskôr) často závisí od kvality jedla a pitia. Zelenina jedlo nielen ochucuje, ale dodáva potrebné vitamíny, minerály a stopové prvky. Niektoré druhy zeleniny, môžeme použiť namiesto korenia (cesnak, paprika), niektoré môžu byť ako príloha k mäsu (hrach) a niektoré zastúpia všetky možné tanierové funkcie. Takou všestranne použiteľnou zeleninou, povedal by som nepostrádateľnou je CIBUĽA.

Nemôžem s úplnou určitosťou prehlásiť, ako je tomu inde vo svete, ale toľko viem, že u nás na Slovensku je väčšina obyvateľov presvedčená, že všetko zelené, čo sa vyskytuje na povrchu zemegule je tu preto, aby mal čo žrať dobytok a ten je tu zasa preto, aby sme mali čo konzumovať my. To je názor prevažnej väčšiny mužov, ktorí sa niekoľkokrát za leto odhodlajú kúpiť viazaničku mladej cibuľky k dvadsiatim dekám bôčiku, zalejú to dvoma pivami a prehlásia za zdravotnú večeru.
Dobre, že inteligentné a v zdravovede zbehnuté ženy dopravia ilegálne do kuchyne mrkvu a petržlen, aby sa vôbec nejaká zelenina dostala do jedla, aby ju potom muži mali možnosť opatrne vyťahovať z polievky a klásť na kraj taniera. Vo veci jedla každý muž považuje mrkvu za nedopatrenie v polievke. Skoro rovnako ako muchu. Oveľa lepšie je na tom cibuľa. Čím viac cibule je v guláši alebo v tlačenke, tým lepšie. A údeniny bez cibule alebo chrenu? V žiadnom prípade.

Nechcem si znepriateliť všetkých vegetariánov a tak na chvíľu zabudnem na guláš, alebo údeniny, pri ktorých cibuľa dominuje ako zástupca zeleniny. Skúsme niečo bez mäsa. Cibuľu ako hlavný chod. Čo poviete? Zeleninu, ktorú máme po ruke v každom ročnom období. Nemávajte odmietavo rukou, obyčajná cibuľa môže byť lahôdkou i chutnou potravinou, ak to s ňou viete. Netvárte sa pohŕdavo, skúste to a budete chcieť mať v kuchyni ďalšiu veľmi lacnú, veľmi chutnú a na prípravu nenáročnú surovinu každý deň po ruke. Dá však zabrať pri krájaní. Zaplačeme si, aj keď máme výbornú náladu. Kdesi som čítal, že ak pred krájaním ponoríme cibuľu do horúcej vody, jej pálivý účinok sa zmierni. Priznám sa, nikdy som to nevyskúšal. Zdá sa mi hlúpe a zdĺhavé pri krájaní jednej malej cibuľky na chlieb, alebo pri príprave jedla zohrievať v ďalšej nádobe vodu, aby sme si zohriali cibuľu. Mám za to, že skôr očistím a pokrájam 10 veľkých cibúľ, ako sa mi nahreje voda na ne.

Nakoniec by ma práca s čistením a krájaním neminula, iba by ma naviac cibuľa v prstoch pálila ako vrelý zemiak.
To moja polovička, ktorá má v kuchyni oveľa viac odpracované, používa na štipľavú cibuľu iný fígeľ. Skôr než začne krájať cibuľu, pretrie čepeľ noža striedkou chleba, alebo jednoducho odkrojí krajec. A ešte jedna dobrá rada: cibuľu nikdy nemeľte v mäsovom mlynčeku, lebo zhorkne.
Nie som práve najkvalifikovanejším odborníkom na vegetariánsku stravu. Musím sa priznať, že zo zeleniny mám najradšej klobásu, ale napriek tomu som zistil, že ak mi v reštaurácii nedajú k jedlu zeleninovú oblohu (aspoň mini oblohu), nie je to ono. Tak aj napriek tomu, že som od malička vychovávaný ako mäsožravec, občas zatúžim po poriadnej vegetariánskej dobrote.

CIBUĽOVÉ KOŠÍČKY
8 veľkých cibúľ, 100 g údeného syra, mleté čierne korenie, soľ, olej, mlieko, žemľa, 1 vajce, posekanú petrželku.
Očistené cibule povaríme celé 5 minút v slanej vode. Ostrým nožom odrežeme vršky, vytlačíme opatrne stred a vzniknutú dutinu plníme nádievkou (môže byť akákoľvek, podľa chuti, mäsová, rybia, pečeňová a pod.) v tomto prípade syrovou.
V mlieku dobre navlhčíme žemľu, vymačkáme, rozmiešame s vajíčkom, strúhaným syrom, pridáme pažitku, osolíme, okoreníme a touto zmesou naplníme cibule. Naplnené znova prikryjeme odrezanými vrškami a prikryté dusíme 10 minút. Ako prílohu môžeme podávať zemiakovú kašu, alebo zeleninový šalát.

/švanci/