VRESOVEC (erika)

Väčšina známych druhov vresovcovitých rastlín pochádza z južnej Afriky. Medzi pestovateľské významné druhy patria napr. 45 cm vysoký E. gracillis s tmavoružovými kvetmi, biela forma E. gracillis Alba a asi 60 cm vysoký E. hyemalis s ružovobielymi kvetmi.

Vresovec kvitne koncom jesene a začiatkom zimy, kvety sú bez vône a vydržia na rastline veľmi dlho. Pri pestovaní vresovcov sú veľmi dôležité vhodné podmienky stanovišťa. V zime je im v byte obyčajne veľmi teplo, ale neznášajú nevydržia ani dlhotrvajúci chlad. Optimálne pestujeme dospelé rastliny tak, že ich koncom mája vysadíme do záhrady, kde ich ponecháme do začiatku obdobia kvitnutia - do konca septembra. Aby nám rastlina vydržala do ďalšieho roka, musíme ju počas kvitnutia umiestniť na chladnejšom, maximálne do 15 °C teplom stanovišti. Po odkvitnutí ju prezimujeme pri 7 °C. Vhodné na prezimovanie sú aj svetlé skleníky s teplotou 6 až 10 °C.

Vresovec je náročný na svetlo. Po zakorenení dobre znáša aj priame slnečné žiarenie. Na zálievku používame mäkkú, najlepšie dažďovú vodu. Dôležité je, aby korene boli neustále vo vlhkom prostredí, bez zamokrenia. Zalievame 2 až 3 krát do týždňa. Spotreba zálievky stúpa vždy so zvyšujúcou sa teplotou. Pravidelné a rovnomerné zalievanie vyžaduje rastlina najmä v období, kedy ju pestujeme v záhrade. Od jari a v období vytvárania prírastkov, prihnojujeme rastlinu raz za 14 dní viaczložkovým kvapalným hnojivom. Cez zimu neprihnojujeme.

Vresovec rozmnožujeme tak, že koncom leta odoberieme vrcholové, alebo bočné stonkové odrezky, ktoré zapichujeme do debničiek alebo zakoreňovačov so zmesou rašeliny s pieskom a prikryjeme skleneným alebo plastovým vekom. Dôležité pre úspech pri rozmnožovaní je, udržiavať vlhkosť prostredia a teplotu okolo 18 °C.

Vresovce sú veľmi citlivé na nedostatočné odvádzanie prebytočnej vody zo substrátu, ktorý má mať vždy hrubšiu štruktúru. Vhodná je hrubšia rašelina s prímesou ihličnatej borky. Dôležité je, aby substrát neobsahoval vápnik.