Vrahom je elitný ostreľovač

„Studený výstrel je prvý výstrel z pušky ostreľovača. Bez prípravy, bez nástrelu. Iba chladná strela. Tento výraz tomu pridal nový krutý význam – bez zľutovania, chladnokrvne.“
A Studený výstrel je prvý diel novej série Chrabrosť z Chesepeaku. Po sérii Aljašská odvaha, ktorá mala päť kníh, štartuje nová – rovnako dobrodružná, akčná, napínavá, ale aj romantická. Vychutnajte si príbeh o bývalom uznávanom ostreľovačovi Griffinovi a forenznej antropologičke Finley, ktorí pátrajú po záhadnom vrahovi...

Griffin McCray a jeho traja najlepší priatelia si celý život naplánovali už na univerzite. Griffin a Luke Gallagher sa pridajú k baltimorskej polícii, Declan Grey sa stane riaditeľom FBI a Parker Mitchel kriminalistickým technikom. Ale tesne pred promóciou Luke zmizne a ich svet sa zrúti. Priateľstvo sa rozpadne.

V súčasnosti už Griffin nepracuje na polícii a svojich priateľov dávno opustil. Stal sa strážcom parku v Gettysburgu a snaží sa zabudnúť na starý prípad, keď ako ostreľovač zásahovej jednotky spravil chybu. Jeho pokojný život naruší nález kostry blízko Little Round Topu, a nie sú to ostatky z obdobia Občianskej vojny.

Griffin sa chce prípadu rýchlo zbaviť, ale očarujúca forenzná antropologička Finley Scottová nájde dôkazy, že vrahom je elitný ostreľovač. A keď prípad prevezme agent FBI Declan Grey, stretne sa minulosť s prítomnosťou. Griffin si uvedomí, že zhubnej špirále zločinu, nebezpečenstva a vraždy sa vyhne len vtedy, keď sa vysporiada s najtemnejšími morami svojho života.

Dani Pettreyová je na Slovensku už dobre známou autorkou. Čitatelia si obľúbili jej sériu Aljašská odvaha: Pod hladinou, V lavíne, V pasci, Ako skala a Sabotáž. Získala za ne viacero literárnych ocenení.
Písanie inšpiratívnych napínavých romantických príbehov považuje za veľké požehnanie, pretože v sebe spájajú viacero vecí, ktoré má rada – dobrodružstvo, napätie, prehlbovanie viery hrdinov a romantiku.
Časť z predaja knihy Studený výstrel bude venovaná organizácii, ktorá bojuje proti nelegálnemu obchodovaniu so sexom.

Začítajte sa do knihy Studený výstrel:

Nad tichým vrcholkom kopca sa vznášala hmla. Tancovala v tajomných vlnách uprostred stáročných stromov. Zvetrané kmene ako dávno stratené náhrobky prastarých hrobov pokrývali zem.
Angus Reed si strčil skrehnuté prsty do vreciek džínsov, aby si ich aspoň trochu zahrial. Jeho bratranec Ralph pomaly postupoval podľa mapky, ktorú vytvorili.
Angus pozrel na mesiac, ktorý sa mihol za oblakmi a zašepkal:
„No tak. Ešte chvíľu.“
Bolo príliš riskantné použiť iné svetlo ako svit mesiaca, dokonca aj dnes v noci, keď mal správca parku voľno. Angus potriasol hlavou. Mal svoju prácu a rád bol v nej lepší ako iní správcovia.
Šklblo mu v nohe. Hľadanie trvalo príliš dlho. „Máš niečo?“ Už by to mali nájsť.
„Ššš,“ zasyčal Ralph, „musím sa sústrediť.“
Šklbanie sa stupňovalo. Sústreď sa rýchlejšie.
Nad hlavami im zahúkala sova a Angusovi sa zrýchlil tep. Pohľadom zachytil jej tieň, ktorý vo svite mesiaca siahal až k oblakom.
„Možno by sme sa mali vrátiť inokedy.“
Ralphov detektor začal bzučať ako o život.
Angus sa usmial. Vedel to. Na tomto kopci zahynulo príliš veľa mužov. Mnohí zhnili v masových hroboch. A ešte viac ich bolo nezvestných, tak ako aj jeho prapraprastarý otec.
Prečo by mala tá žena so svojím tímom získať celý poklad len preto, že mali schválený archeologický výskum? Jeho príbuzní zomreli pri obrane tohto kopca. Prečo by mala nejaká antropoarcheologička ukradnúť to, čo patrilo rodinám pozostalých?
Nie. Zoberie si to, čo mu patrí, teda poriadny kus dejín, na ktorom malo podiel aj jeho príbuzenstvo.
Detektor horlivo bzučal pri koreňoch pokrúteného duba. Angus si vydýchol. Práve včas.
„Hovoril som ti,“ Ralph sa zachechtal, „zober lopatu a nejaké svetlo.“
Pre husté oblaky nemali na výber. Na prácu potrebovali svetlo a dúfali, že keď baterku položia na zem, obmedzí to dosah lúčov. Zovrel v dlaniach rukoväť lopaty a urobil prvý výkop. Asi tridsať centimetrov pod povrchom narazila špička lopaty na niečo tvrdé.
Ralph naňho pozrel so širokým úsmevom. Angus si už ani nepamätal, kedy naposledy videl svojho urasteného bratranca usmievať sa. Pohľad naňho mu pripomenul dni ich mladosti, keď s vetrom opreteky behali po pensylvánskom vidieku.
Angus z batohu vytiahol malú lopatku a svetlo namieril nadol. Začal odkrývať zdroj odporu.
Griffin vzal zo zásuvky stolíka baterku a vložil si ju za opasok. Oveľa radšej mal ticho noci, keď jeho kroky sprevádzalo len mesačné svetlo. No mesiac už takmer zmizol za rýchlo sa šíriacou temnotou oblohy. Blížil sa dážď. Dúfal, že stihne všetko obísť skôr, ako začne pršať. Chudák Hank sa žení v túto chladnú a čoskoro aj daždivú novembrovú noc.
Nevadilo mu prehodiť si zmeny. Vlastne mu vyhovovalo strážiť park po návštevných hodinách a bez zvyčajného zástupu turistov.
Len on a mŕtvi vojaci na spoločnej posvätnej pôde. Prejde po obvode parku, potom poza Diablov brloh a vyšplhá sa na svoju obľúbenú rozhľadňu, ktorá mu poskytne najlepší výhľad.
Zbraň mal v puzdre, obliekol si kabát a zapol sa. Z vešiaka pri dverách stanice si zobral klobúk a vykročil do sviežej noci. Vzduch bol hustý a sľuboval dážď. Už cítil jeho osviežujúcu vôňu.
Prezrel okolie a k Diablovmu brlohu sa dostal ešte pred dažďom. Keď zaparkoval auto, vystúpil na mieste, kde boli roztrúsené balvany. Smeroval na Little Round Top. Kľukatá cesta sa tiahla okolo zadnej strany kopca a bola známa vďaka hrdinským bojom v Maine.
Pri šoférovaní to ale zábava nebola. V túto časť roka bolo pravdepodobné, že uvidí jeleňa, a ak bude dostatočne potichu, tak aj netopiere, ktoré splývajú s tmou.
Už bol na vrchole, keď jeho pozornosť upútala jemná žiara.
Zastal a počúval.
Dva tlmené hlasy.
Prikradol sa bližšie a vytiahol zbraň. Asi vandali alebo lovci pokladov.
„Tu je to!“ zvolal jeden muž.
„Neprestávaj,“ nabádal ho druhý.
Keď Griffin zbadal mužov a hrob, ktorý znesvätili, zaťal zuby.
„Vyzerá to, že sme našli vojaka a nejaké artefakty.“
Griffin zasvietil baterkou a mieril na nich svojou zbraňou. „Povedal by som, že ste našli oveľa viac.“