Vojna a príbehy Ukrajiniek bez mena.... Moje ženy

Žena, ktorá pochovala syna na záhrade, mu vyrobila kríž z dvoch borovicových latiek prepletených drôtom. Dosky kúpil syn. chystal sa na jar opraviť dom, ale začala sa vojna a jar už svojím príchodom nezastihla všetkých.
Žena, ktorú raz vzdušný poplach zastihol v kúpeľni, sa najväčšmi bála zomrieť práve tak – bez nohavičiek, nahá, s mokrými vlasmi a neoholenými nohami....

Moje ženy sú naliehavým volaním Ukrajiniek poznačených nespočetnými krutosťami vojny. V krátkych prózach so silným emocionálnym nábojom sa odrážajú zničujúce skúsenosti tých, ktoré boli umlčané, prišli o milovaných členov rodiny, tých, ktoré vytrvalo bojujú, no aj tých, ktoré vojna zlomila.
Julija Iľucha približuje život vo vojne s miestami až neznesiteľnou, zároveň však hlboko dojímavou intenzitou.

V ten deň som sa vrátila do Charkiva s taškou plnou liekov pre vojakov z jednotky môjho manžela. Videla som porozbíjané centrum, zdevastované sídlisko Saltivka a po prvýkrát som sa normálne vyspala. O niekoľko dní neskôr som napísala na Facebook status: „Verím OSU. Spávam bez nohavičiek.“

Moje ženy je zbierka próz o osudoch Ukrajiniek po 24. februári 2022. Obsahuje štyridsať osobných príbehov žien, ktorým vojna zmenila život. Texty nemajú názvy a každý z nich sa začína slovami „žena, ktorá...“.
Cieľom projektu je priblížiť vojnu na Ukrajine očami žien.
Sú to príbehy ukrajinských žien rôzneho veku, s rôznym spoločenským postavením a rôznymi osudmi, ktoré sa v to februárové ráno zobudili na výbuchy a uvedomili si, že sa začala vojna. Dodnes ju zažívajú, prežívajú, žijú v nej.

„Na tomto projekte som začala pracovať na základe vlastnej skúsenosti ako matka desaťročného syna a manželka vojaka Ukrajinských ozbrojených síl, ako obyvateľka Charkiva, ktorá po vypuknutí veľkej vojny odmietla opustiť svoj domov a odsťahovať sa do bezpečia v cudzine. Príbehy v zbierke Moje ženy však neopisujú iba moje osobné skúsenosti, ale aj skúsenosti mojich príbuzných, známych či žien, ktoré som nepoznala, no počula som o nich,“ hovorí autorka Julija Iľucha.

Táto kniha je určená nielen pre ukrajinské, ale aj pre zahraničné publikum. „Chcem čitateľom sprostredkovať informácie o vojne na Ukrajine nielen ako suché čísla a fakty v správach, ale aj cez optiku ženských životov zničených bojom a priblížiť tak vojnu v Ukrajine, aby sa tento abstraktný a vzdialený pojem zmenil na veľmi konkrétny a blízky,“ dodáva autorka knihy Moje ženy.