Vínom proti infarktu

Nikto by neveril, že víno má niečo spoločné s bibliou. Podľa knihy Genesis sa Noe po prežití potopy sveta začal zaoberať pestovaním vínnej révy. Ako je známe, Noe pristál na hore Ararat v oblasti dnešného Gruzínska a nie je bez zaujímavosti, že pomenovanie tohto moku pochádza z gruzínskeho "gvino".
 S vínom sa napokon stretávame už v pradávnej histórii. Na území dnešného Iránu, Afganistanu, ale aj vo východnej Číne sa pestovala vínna réva pred 6000 rokmi. Okolo roku 3500 pr. Kr. bolo už vinárstvo na vysokej úrovni v Asýrii, Babylone či v Egypte, kde podľa hieroglyfických záznamov pestovali faraóni až osem druhov vínnej révy.
Pravlasťou ušľachtilej révy bolo okolie  Kaspického mora, v miestach dnešného Iránu a Iraku. Zdá sa až neuveriteľné, čo dokázal človek spolu s prírodou. Z pôvodne malých bobúľ lesnej révy dokázal pomocou samoopeľovania a následného vhodného výberu zväčšovať veľkosť strapcov, tvar a farbu bobúľ. Veľkou mierou sa na tom podieľal islam, ktorý zakazovať piť víno, a preto sa pestovatelia usilovali vyšľachtiť jedince s vyfarbenými bobuľami, ktoré mali chrupkavú, sladkú aromatickú dužinu, aby sa dali bobule použiť na jedenie. Kríky vhodné svojimi plodmi na výrobu vína dal islam vysekať.
Úplne inak sa vyvíjalo vinárstvo v okolí Čierneho mora. Rodina čiernomorských odrôd je typická svojimi vyhranenými vlastnosťami, vhodnými na výrobu vín, ktoré v lete zmiešané s vodou hasia smäd. V zime potom bolo trieslovité víno vhodným doplnkom k horúcej jahňacine presýtenej lojom ... Pestovanie muštových odrôd bolo v Gruzínsku tiež ochranou pred šírením islamu.

BAKCHUSOVO TAJOMSTVO
O význame vína v staroveku svedčí aj to, že prvý zázrak, ktorý Kristus urobil, bola premena vody na víno pri svadbe v Káne Galilejskej. A podľa gréckych básnikov umožňuje "božské opojenie duše vínom" spolupodieľať sa, aj keď len dočasne, na stave bytia, ktoré patrí bohom. Podľa rímskych povestí Bakchusa, čo je premenovaný grécky boh Dionýsos, uniesol Titán a roztrhal ho. V podzemnej ríši došlo k jeho znovuzrodeniu. Podľa toho si predstavovali, že je boh vína prítomný v strapcoch révy a pri ich rozdrvení je roztrhaný. K jeho znovuzrodeniu dochádza v prítmí vínnej pivnice, kde sa prevtelí do muštu a potom do vína. Jeho vtelenie do vína prinášalo ľuďom po miernom požití pocity blaha a po nadmernom rozpustilosť a divokosť. V tom videli dvojitý prejav Bakchusa, a preto ho zobrazovali ako boha s dvojakou tvárou. Z jari vyprchá Bakchus z mladého vína a opäť sa prevtelí do vínnych kríkov, ktoré vyrašia novými letorastami. Rimania, veľkí milovníci vína, rozšírili jeho pestovanie po celej svojej ríši, a tak sa pravdepodobne dostalo víno do našich krajín. Aj odroda rodín západoeurópskej révy bola pod vplyvom náboženstva. Víno slúžilo na  bohoslužobné účely a podnet na zakladanie viníc vychádzal od cirkvy. Vyberali sa také druhy, ktoré sa hodili na výrobu akostných vín. Tak vznikali odrody, ktoré tvoria dnes hlavnú súčasť našich viníc.
Burgundské biele, sivé i modré, Svätovavrinecké, Rizling rýnsky, Silvánske, Veltlínske a veľa ďalších. Výhonky vínnej révy sa k nám dovážali z Uhorska, Rakúska, Nemecka, Francúzska, Talianska a Chorvátska. Pestovali sa odrody v zmesi podľa pôdnych podmienok a polohy vinice. Uplatnenie jednotlivých odrôd pri výrobe vína bolo ojedinelé

VÍNO AKO LIEK
V staroveku bolo víno v krajinách okolo  Stredozemného mora súčasťou denného stravovania a pilo sa zriedené s vodou na uhasenie smädu.
V stredoveku sú známe desiatky liečivých predpisov, v ktorých sa víno používalo ako  rozpúšťadlo pri macerácii bylín i ako liečivý prostriedok. Až novodobá farmakológia so syntetickými liečivami vytlačila víno z liečebného procesu.
Napriek tomu však ešte v roku 1892 niektoré nemocenské pokladne vymenúvali rôzne druhy vín, ktoré mohli lekári predpisovať ako liek platený poisťovňou. Silnejúce protialkoholické hnutie začiatkom tohto storočia sa postavilo zásadne proti alkoholickým nápojom, vrátane vína. Názory za víno či proti nemu sa stretávajú v priesečníku, ktorým je alkohol. Pri pití vína v prvom rade zohráva úlohu vstrebávanie alkoholu do krvi, ktoré je závislé od hmotnosti osoby. Pri nesprávnom pití, kedy v krátkom čase vypije osoba vážiaca 60 kg pol litra vína, sa v krvi počas hodiny objaví 1,2 promile alkoholu. U osoby s hmotnosťou o 20 kg vyššou to bude len 0,8 promile. U muža sa alkohol odbúra rýchlejšie než u ženy. Vplyv alkoholu na centrálnu nervovú sústavu prechádza podobnými štádiami ako pri niektorých narkotikách. Najskôr prichádza uvoľnenie a príjemné pocity, ktoré pri víne, viac než pri iných alkoholických nápojoch, smerujú ku konaniu dobra, k žiadostivosti nechať vyniknúť lepšie stránky svojho ja. Za tieto stavy nie je zodpovedný len alkohol, ale množstvo sprievodných, predovšetkým aromatických látok, ktoré spolupôsobia na duševné prežitky človeka po miernom požití vína.
Dnes už je známy aj tzv. "francúzsky paradox", poukazujúci na najnižší výskyt infarktov u obyvateľov vo veku 55 až 64 rokov vo Francúzsku v porovnaní s krajinami, kde sa pije málo vína alebo žiadne. Táto skutočnosť sa pripisuje obsahu polyfenolov, najmä v červených vínach. Ochranný účinok týchto látok na cievny systém sa prejavujú najmä pri pravidelnom užívaní mierneho množstva vína, a to najmä ako súčasti jedla.

KEDY A AKÉ
Dospelý človek by mal vypiť liter vína za týždeň, čo predstavuje 1,5 dl pri obede. Táto dávka nevedie k alkoholizmu. Nežiadúce je však pitie vína na lačný žalúdok či pred spaním. V noci dochádza k hypoglykémii a zároveň sa uvoľňuje veľké množstvo energie, ktoré sa nemôže v spánku spotrebovať. Preto sa potom namáha srdce. Rovnako by mal každý milovník vína vedieť, že k vínu patrí strava bohatá na vitamíny, najmä na vitamín C. Alkohol vyplavuje vitamíny z krvi, a preto, kto pije víno pravidelne, mal by jesť väčšie množstvo ovocia a zeleniny. Zásadou pri pití vína je harmónia jedla a vína. Jedlo a víno by sa mali  navzájom dopĺňať. K ľahkým jedlám ľahké vína. K výdatným jedlám plné či vyzreté biele vína alebo ľahšie červené. Hostí môžeme privítať pohárom vína. Vyberáme biele, suché šumivé víno, ktoré je na etikete označené brut alebo len mierne sladkasté označené slovom sec. Ani polievky sa nemusia zaobísť bez vína. K zeleninovým sa hodí Muller Thurgau alebo ružové. K hovädzej polievke je najvhodnejší ročník zrelého Neuburského alebo iné vyzreté biele víno. K hustejším bielym polievkam možno podávať korenisté Silvánske, suché Rulandské biele. K mäsitým polievkam, ako je boršč, patrí zrelé ružové víno alebo plnšie vína červené. Víno sa nehodí k jedlám okysleným octom, víno sa neznáša so zmrzlinou, s kompótom, s čokoládovými polevami, nie je vhodné ani k vajíčkam, červené sa neznáša s jedlami, v ktorých zostala slaná voda. Veľmi dôležitá je aj teplota podávaného vína, ktorá ovplyvňuje jeho kvalitu. Šumivé vína sa podávajú vždy chladené medzi 7 až 12 °C. Rovnako ako šumivé vína sa musia chladiť aj sladké. Vínam bielym patrí teplota podľa  vyzretosti od 7 do 12 °C. Vyzreté červené vína najlepšie chutia pri teplote 14 až 18 °C.