Víno, milenka bohov

Treba si vybrať to pravé

Už naši predkovia vedeli, že víno - milenka bohov, má tisíce podôb, tisíce tvárí...

Nech už sa mu dávajú akékoľvek prívlastky - bacuľaté, elegantné, hravé či chudé, v malom množstve k jedlu je to nápoj naozaj zázračný. Nie je bez zaujímavosti, že v krajinách, kde je ľahké víno na stole pravidelne ako súčasť obeda, majú ľudia oveľa menej infarktov. Tak na zdravie! Poďme spolu na hostinu...

Ľahké svieže

Víno ako napríklad suchý mladý rizling či jednoduché burgundské sa chuťovo hodí k rybám. Najmä pstruh namodro sa zmení v neopakovateľný kulinársky zážitok. Rovnako aj plody mora, napríklad mušle či ustrice, sa dobre znášajú s "ovocným vínom". Jemná navinutosť obsiahnutých kyselín robí stráviteľnejšími aj inak tučné jedlá. - A ešte poznámka: označenie burgundské víno je chránené iba pre produkty z rovnomennej oblasti, víno vyrobené u nás z tejto odrody sa volá rulandské.

Korenisté aromatické

Aj v tomto prípade by sa mala aróma jedla a vína dopĺňať. Ide o vína, ako je napríkla Rulandské sivé, Tramín, Muškát, vyzretý Rizling alebo Silván. Hodí sa k studenej hydine, vaječným pokrmom, ale aj k vnútornostiam v omáčke, orechom, či špecialitám ázijskej kuchyne. Mali by sme si však dávať pozor na vína s vyšším obsahom alkoholu! Silné korenené jedlá, napríklad s ostrým chilli, chutia v spojení s nimi až príliš výrazne.

Plné a zrelé

K výnimočným jedlám patria rovnako výnimočné vína. Len tak sa spoja v harmonický chuťový pôžitok, ako napríklad morský jazyk, morského diabla, platýsa alebo halibuta. Tento mok s plným charakterom sa hodí aj ku kuraťu s omáčkou, k perličkám, ku kačici, k morke, k holubom, k teľacím kotletám, pečeni či obličkám.

Prírodné sladké

Ako sa zvykne hovoriť, znalec víno nepije, ale pôžitkársky vychutnáva. Najmä ak má pred sebou čašu s vínom z takzvaného neskoršieho zberu. Hrozno sa zberá v suchej jeseni, čiastočne zaschnuté, alebo s ušľachtilou plesňou. Medzi prírodne sladké vína patrí aj Tokajské. Je vynikajúce k hydine či rybím pokrmom, v smotanových omáčkach, k bravčovej sviečkovej s ovocím a medom, zapekanej husacej pečeni, ale aj k sladkým jedlám, napríklad k marhuľovému koláču.

Suché a tvrdé

Vyrába sa buď zo zmesi modrého a bieleho hrozna, ktoré sa nechá nakvasiť, alebo z čiastočne nakvaseného modrého hrozna, aby sa vyluhovalo malé množstvo farbiva. Môže to byť aj biele víno zmiešané s červeným, alebo biele víno uložené v sude po červenom, ako býva zvykom v kraji Anijou vo Francúzsku či v niektorých oblastiach Švajčiarska. Kvalitné "rosé" je z Provence, zo Španielska alebo z Talianska. K čomu sa hodí? Najmä k exotickým receptom s olivami a ku grilovaným pokrmom.

Červené ľahké

Má ovocnú chuť a býva spravidla aj lacné, a k radosti všetkých milovníkov vína ho dostať vo veľkom výbere. Okrem našich známych značiek sem patrí aj Chianti z Talianska, Beaujoulais z Francúzska, Navarrské zo Španielska. Vhodné sú k nemu údeniny, paštéty, studené rybie misy, pizza, cestoviny, grilovaná hydina či varená šunka. Všeobecne o akomkoľvek víne však platí, že sa nemá piť nalačno, a taktiež nie na noc - namáha sa tým srdce.

Ťažké a plné

Ide o dobre vyzreté víno s pekným buketom a pávím chvostom, čo je poetický výraz pre tzv. dlhé víno, ktorého chuť pretrváva v ústach a rozvíja sa ako vejár z pávích pier. Vítané je na stole s prevažne mäsitými chodmi - sviečkovou, steakmi, roasbeefmi. S obľubou sa pije aj ku zverine vo všetkých variáciách, najmä vo výdatných omáčkach, k jahňaciemu stehnu alebo ku kurčaťu na víne. Je vynikajúce aj v kombinácii s orechami a tvrdým syrom výraznejšej chuti.

Zrelé a bohaté

Už sám názov napovedá, že ide o bohatstvo - a čoho iného, než vonných a chuťových látok? Takéto víno zároveň dosiahlo fľaškovú zrelosť a vrchol kvality. Treba však rozlišovať termíny fľaškové víno (t.j. fľaškové zrelé, čiže archívne) a víno vo fľašiach, kam patrí väčšina našich vín na trhu. Ušľachtilému vínu s dlhým dozníevaním v ústach sa hovorí aj veľké. Tejto charakteristike má zodpovedať označenie zahraničných vín francúzskym výrazom "grand vin". K oslavám okrúhlych výročí, ako sú napríklad narodeniny, je vhodným darčekom víno príslušného ročníka. Pri výbere však treba mať určitý prehľad o kvalite vína rozličných ročníkov. Iba niektoré ročníky boli veľmi dobré. Za najlepší ročník minulého storočia sa považuje ročník 1945. Príroda sa vtedy prekonala. K legendám patrí napríklad Mouton - Rothschild (stojí asi 60-tisíc korún). Katastrofálnym rokom bol naopak rok 1930. V tomto ročníku sa nenájde kvalitné víno. Avšak ani dobrý ročník nie je zárukou kvality tej-ktorej fľaše. Na kvalitu starých vín má výrazný vplyv spôsob skladovanía a manipulácie. Vína vyrobené pred rokom 1970 sa väčšinou ponúkajú na aukciách a prejdú často mnohými rukami, a to tak obchodníkov, ako aj zberateľov. A práve táto skutočnosť môže výrazne ovplyvniť ich kvalitu.

Vychutnajme každý dúšok

Správne otváranie vína je malý rituál. Ak má fľaška okrem zátky aj staniolovú či inú záklopku, odrežeme ju ostrým nožom, aby nápoj nestekal. Korok opatrne navŕtame silnou vývrtkou, ktorá zátku nereže. Dávame pozor, aby sme neprerazili spodnú časť štupla kvôli úlomkom. Zátku vyťahujeme pomaly, rýchlym vytiahnutím by do fľaše prudko vnikol vzduch a mohol by nastať dojem, že víno nie je v poriadku.

Pri otváraní šampanského držíme fľašu naklonenú v asi 45-stupňovom uhle. Tlak kysličníka uhličitého tak ide na celú stenu a nielen do hrdla fľaše. Víno nalievame do bezfarebných tenkostenných a radšej nebrúsených pohárov. Lepšie sú tie so stopkou, aby sme mohli neustále pozorovať ískriacu tekutinu. Najvýhodnejší je tvar, ktorý sa k hrdlu mierne zužuje - dokáže udržať prirodzenú arómu dlhšie a lepšie.

Na biele víno sú vhodnejšie skôr menšie poháre, abe nesteplalo, na červené väčšie. Šampanské sa dobre pije z vyšších kalichov, v ktorých pekne vidieť perlenie vína. Aperitív a dezertné vína nalievame do menších pohárov. Ak nám záleží na posúdení vône vína naplníme poháre iba do jednej tretiny.

A na záver nám zostáva povedať iba jediné: Na zdravie!