Vietnamský biskup strávil 13 rokov vo väzení

Odvrátenú stránku komunistického režimu vo Vietname odhaľuje knižná novinka, s ktorou prichádza vydavateľstvo Nové mesto. Španielska autorka Teresa Gutiérrez de Cabiedesová opisuje na životnom príbehu prenasledovaného biskupa Francisa Xaviera Nguyena Van Thuana mašinériu zla, ktorú rozprúdila vietnamská vláda voči svojim vlastným obyvateľom. Van Thuana zadržali v roku 1975.

Cirkev vo Vietname bola vnímaná ako priame ohrozenie a nepriateľ režimu, a preto sa komunistická strana snažila oslabiť jej postavenie. V duchu logiky „Ak buchnem do pastiera, ovce sa rozpŕchnu” začali komunisti so zatýkaním cirkevných predstaviteľov - kňazov a biskupov, ktorých označovali za „zradcov” Vietnamskej ľudovej republiky a šíriteľov protištátnej propagandy.

Medzi zatknutými bol aj biskup F.X. Nguyen Van Thuan, ktorého vláda bez riadneho súdneho procesu a možnosti obhajoby odsúdila na 13 rokov väzenia. Deväť rokov strávil v úplnej izolácii, keď jeho jediný ľudský kontakt predstavovali dvaja dozorcovia. V tomto období nachádzal útočisko v tichej modlitbe a v Božej vôli. Rozhodol sa, že nebude čakať, kým ho prepustia, ale bude slúžiť Bohu tam, kde je - za múrmi väzenskej cely. Autentickým životom viery a láskou, ktorou miloval aj svojich nepriateľov, inšpiroval dozorcov do takej miery, že sa pri ňom museli striedať vždy noví, ktorých svojím prístupom a vernosťou pravde ešte „nenakazil”.

Osud prenasledovaného vietnamského biskupa F. X. Nghuyena Van Thuana vychádza v slovenskom preklade Van Thuan - Slobodný za mrežami. Jedinečnosť tejto knihy spočíva jednak v jej vynikajúcom literárnom spracovaní, ktoré necháva čitateľa po každej kapitole vždy s novým podnetom na premýšľanie, a rovnako i v silnom svedectve viery a odhodlania hlavného hrdinu, ktorého aj napriek mukám nezlomili.

Van Tuan si prešiel si viacerými väznicami a okúsil najrôznejšie formy mučenia, až bol po 13 rokov prepustený na slobodu. Bolo to presne 21. novembra 1988, na sviatok Obetovania Panny Márie. Hoci túžil ostať vo Vietname, blízko svojmu ľudu, jeho evanjelizačný zápal sa nestretol s pochopením vietnamskej vlády. Keď vycestoval do Ríma, bol prinútený tam ostať žiť. Do svojho rodného Vietnamu sa už nikdy nevrátil. V roku 1998 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za predsedu Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj a v roku 2001, iba rok pred jeho smrťou, mu bol v Ríme udelený titul kardinál. Pápež Ján Pavol II. v ňom dokonca videl svojho nástupcu. Presne po piatich rokoch od smrti sa začal proces jeho blahorečenia.

Veľkej úcty sa mu dostalo i od pápeža Františka, ktorý mu udelil titul „ctihodný”.

Blízky priateľ Van Thuana, nemecký kňaz Hubertus Blaumeiser, si na neho spomína ako na človeka, ktorý dokázal viesť dialóg s každým. S veriacim akéhokoľvek vyznania či ateistom. Van Thuan bol človekom veľkej pokory. Vo vedomí vlastnej hriešnosti mal pochopenie pre akúkoľvek ľudskú neresť. „Vedel s humorom a zároveň s vážnosťou rozprávať aj o slabostiach, ktoré okolo seba videl, všetko prekrýval plášťom milosrdenstva a súcitu. Bol to človek, ktorý dokázal relativizovať, dokonca aj samého seba,” spomína Hubertus Blaumeiser.

Van Thuan je veľkým vzorom evanjelizácie pre súčasný svet. Hoci bol ako vietnamský biskup mimoriadne aktívny v pastorácii, v centre jeho evanjelizácie bol vždy vzťah s konkrétnym človekom. Veril, že každý človek je druhý Kristus. V tomto duchu pristupoval k svojim priateľom i nepriateľom.

Kniha Van Thuan - Slobodný za mrežami je pozvánkou žiť v slobode. Nie v tej zdanlivej, ktorá nás robí stále väčšími otrokmi, ale v tej skutočnej, ktorej zdroj nemôžeme hľadať v tomto svete.

Knihu nájdete na stránke vydavateľstva TU.
Viac zaujímavých príbehov nájdete na stránke www.nm.sk.

Ukážka z knihy

Thuan sa zrazu ocitol na zemi. Zabuchli sa kovové dvere a svet sa uzavrel. V tme opatrne pohol rukami. Steny boli veľmi blízko a hruď mu zovrela úzkosť, že sa ocitol v rakve. Začalo mu byť veľmi horúco. Obzeral sa okolo seba a hľadal úľavu, nemohol sa však nadýchnuť. Rukami ohmatával steny a hľadal nejaký vetrací otvor.

Thuan ochutnal za glg vody, bola príliš studená. Položil pohár na okno a sledoval, ako slnko pomaly roztápa ľad. Spomenul si na najhorší okamih cesty. A na um mu zišli slová, ktoré povedal svojim priateľom: „Iba láska rozpustí zlo tak, ako slnko rozpúšťa ľad.“



Tlačovú správu pripravilo Vydavateľstvo Nové mesto