Vianočný príbeh 4. časť

V celom byte sa ozývajú koledy \"Narodil sa Kristus pán, radujme sa, veselme sa“. Simonini chlapi sú zatvorení v izbe. Počuť len smiech a buchot. Robia spolu stromček a tento rituál je každý rok rovnaký. Najprv porozkladajú po celej izbe vianočné ozdoby od výmyslu sveta, a potom sa pustia do stromčeka, ktorý musí byť každý rok živý.

Malý sa na to teší už deň predtým a nadšene viaže šnúrky na salónky. Simona milovala tento deň kvôli sviatočnej atmosfére. Andrej bol k nej vždy milý a snažil sa ju prekvapiť pod stromčekom niečím krásnym. Simona si všetko pripravila, aby už večer pri príprave večere nemala veľa práce. Na obed mali len niečo ľahké a všetci traja išli na dlhú prechádzku k rieke.

Tohoročnú atmosféru si však nejako nevedela vychutnať. Dôvodom boli tie nešťastné dva kľúčiky, ktoré jej stále vŕtali v hlave. Škoda, že sa Andreja na ne neopýtala hneď! Myslela na ne však už týždeň a hlavou jej začali hmýriť rôzne verzie. Jednou z nich bola aj šialená myšlienka, že klúče sú od bytu jeho milenky, že Andrej je jej neverný. Bolo to absurdné, ale myslela nato viac ako bolo únosné. Nikdy v živote by jej to nezišlo na um, správal sa k nej ako správny manžel, nikdy ju nenapadlo, že by ho mala kontrolovať, či je v práci tak, ako jej to hovoril. Verila mu, a práve preto, že mu verila sa ho hanbila opýtať na totožnosť neznámych kľúčov, ktoré jej až príliš zamestnávali myseľ. Aj teraz, keď počula, ako sa spolu pekne so synom rozpráva zdobení stromčeka snažila sa od seba toto podozrenie odohnať. Zavolala preto rodinku k obedu, pri ktorom sa dohodli, že sa všetci vyberú na spoločnú prechádzku. Napadlo veľa snehu, a preto zobrali aj sánky pre Romanka.

Keď prišli ku kopcu, stretli aj známych a spoločné popoludnie bolo naozaj príjemné. Deti

sa sánkovali a oni si robili plány na Silvestra. Andrej jej pošepol, že by chcel večerať skôr, má vraj pre ňu prekvapenie. Dúfala, že to prekvapenie sa nebude spájať s kľúčami a nebude nepríjemné. Ťahali premrznutého Andrejka na sánkach domov a Simona sa tešila, že si dajú varené vínko.

Na štedrú večeru spolu pripravili stôl a čakali na starých rodičov. Tí vniesli do domu ešte slávnostnejšiu atmosféru. Už predtým Simona pripravila pod stromček tanier, do ktorého dala kúsok zo všetkého. Bolo to pre jej starých rodičov, aby aj oni boli prítomní. Ako vždy si zapriali, aby sa takto o rok spolu všetci stretli. To si priala zo všetkého najviac. Pri rozbaľovaní darčekov si všimla, že Andrej sa na niečo chystá. Odkašľal si a pozrel na ňu. Na stole zbadala dva kľučiky, ktoré už dobre poznala.

„Dnes mám na Teba jednu prosbu“- počula ho hovoriť. „Bol by som rád, keby sme dnes urobili šťastným toho, kto to potrebuje.“- spýtavo sa naňho pozrela.

„ Nedávno u nás ležal starý pán, ktorý sa občas príde preliečiť na vysoký tlak. Je už v pokročilom veku a nemá žiadnych príbuzných. Často sme sa spolu rozprávali o všeličom, pretože bol veľmi sčítaný. Rozprával mi, že manželka mu umrela minulý rok a on ostal sám, pretože ich jediný syn tragicky zahynul ešte keď bol mladý. Cítil sa osamelý a nešťastný. Vedel si všetko okolo seba porobiť, len mu bolo clivo , keď si spomenul, že sa vráti do prázdneho bytu. Andrej mu navrhol, že mu počas pobytu v nemocnici dozrie na byt a starý pán mu úprimne veril. Potom sa rozhodol, že ho príde na Šterdý deň pozrieť aj s rodinou, a práve o to poprosil Simonu. Kľúče mu starý pán zatiaľ nechal.

„Ani nevieš, aký balvan mi spadol zo srdca,“- počula sa hovoriť Simona. To je najmenej, čo pre Teba môžem urobiť. Rada sa podelím o šťastie aj s niekým druhým, keď to chceš. Kvôli Tebe to spravím rada.“

A tak sa Simona s Andrejom a s malým Romankon vybrali na návštevu, aby aj osamelý starý pán mal radosť a hlavne aby nebol sám. Aby pocítil, že niekomu záleží aj na ňom.

Vianoce sú totiž o pohode a o láske, o pokore a o šťastí. A o šťastie sa treba podeliť. Kto je šťastný, ten ho má na rozdávanie. Tak teda prekrásne Vianoce a pokoj všetkým ľuďom dobrej vôle.

S. Nováková