Viacgeneračné bývanie je stále aktuálne

Kým pred rokmi bol život viacerých generácií pod jednou strechou bežným štandardom, dnes je situácia iná. Mladé rodiny a mladí ľudia bývajú s rodičmi alebo starými rodičmi, no nie preto, že táto forma spolužitia prináša výhody všetkým zainteresovaným. Viacgeneračné bývanie je dôsledok ťažkého prístupu k vlastnej streche nad hlavou.

„Forma viacgeneračného bývania nie je ani taká populárna ako skôr potrebná až nutná. Už dlhšie obdobie majú mladí ľudia problém so získaním nájomných bytov. Dôvodom je ich nedostatok,“ potvrdzuje predseda Jednoty dôchodcov Slovenska v Trenčíne Ján Skyba. „Myslím si, že viacgeneračné bývanie bude fungovať z dôvodu nízkych príjmov mladých ľudí, zvyšovania cien a starnutia populácie ešte dlho.”

Výhody spolužitia

Spájanie života viacerých generácií má svoje výhody aj nevýhody. Medzi plusy patrí delenie sa o skúsenosti, vzájomná pomoc, socializácia – dnes taká dôležitá nielen pre seniorov – a v neposlednom rade blízkosť či láska, ktorá býva veľmi intenzívna a dôležitá najmä medzi starými rodičmi a vnúčatami.

„Mladší sa môžu postarať o starších, ak to funguje, je to priaznivá socializácia,“ potvrdzuje J. Skyba. „Výhodou viacgeneračného bývania je aj znižovanie nákladov na bývanie a osobu. Ide predovšetkým o náklady na nájomné v bytových domoch, v súkromných domoch ide o dane. Ak je mladší člen rodiny trochu šikovný, môže si svoje prostriedky ušetriť a neskôr ich využiť na osamostatnenie sa. Takto to bolo do nedávnej minulosti.“

Môže to škrípať

Viacgeneračné spolužitie však môže byť aj náročné. Všetci členovia spoločnej domácnosti totiž prichádzajú o časť súkromia. „Pri rodine, ktorá má viac ako štyroch členov, je takáto forma bývania takmer nemožná. Symbióza spolubývajúcich bude fungovať iba pri tolerantných povahách,“ je presvedčený J. Skyba.
Povaha človeka sa však v dôsledku veku môže aj zmeniť. Samozrejme, nie zámerne. „Staroba prináša do života človeka veľa zmien, ktoré sa prejavia aj v jeho správaní a prežívaní. Poruchy hybnosti, strata kontroly nad vlastným telom a postupná odkázanosť na pomoc iného človeka sa veľmi často podpisujú pod depresívne stavy. Preto je človek vo vyššom veku neraz nevrlý, nespokojný, niekedy horšie spolupracuje,“ potvrdzuje aj psychológ Ľudovít Dobšovič.
Z idylického alebo aspoň vzájomne výhodného spolužitia sa tak časom môže stať nočná mora.

Riešenie starostlivosti

Odborníci odporúčajú „nerobiť ramená“, nezápasiť s pocitmi viny – boli sme predsa vychovaní k tomu, aby sme sa starali o starých a chorých – a využiť pomoc. Napríklad vo forme opatrovateľov, denných stacionárov alebo inštitúcií, ktoré zabezpečia to, čo už mladá rodina nezvláda, lebo jej časové aj fyzické možnosti sú limitované.
„Nemyslím si, že keď uvažujeme o tom, že by našej starej mame, starému otcovi, mame alebo otcovi bolo lepšie v domove pre seniorov, sme egoisti alebo ignoranti. Naopak, ak im nájdeme vhodné zariadenie, ktoré im poskytuje to, čo potrebujú, či už na niekoľko hodín denne, na nejaké obdobie alebo nepretržite, môže to byť dobré riešenie pre všetkých,“ je presvedčená Adriana Škriniarová zo Senior Agapé Park.

Mýty a predsudky

Staršia a stredná generácia však domovy pre seniorov vníma prevažne negatívne – ako starú rozpadnutú budovu, kam sa odkázaný senior odloží a rodina sa o neho viac nezaujíma. Mladšie ročníky sú tomuto riešeniu viac naklonené. „Žijú iným, komunitnejším životom a myšlienka komunitného senior parku im vôbec nie je cudzia,“ hovorí A. Škriniarová.

Zo skúseností vyplýva, že najčastejšími dôvodmi, prečo sa rodina rozhodne umiestniť seniora do zariadenia aj napriek tomu, že spolu žili viacgeneračne, sú najmä situácie, keď prestal byť mobilný alebo keď trpí poruchami správania (demencia) či poruchami spánku. „V súčasnosti sú seniori naozaj v nezávideniahodnej situácii – aj tí zdravší, a to nehovorím o tých, ktorí potrebujú niekoľkohodinovú alebo nepretržitú starostlivosť. Na Slovensku je málo kvalitných inštitúcií, ktoré by riešili nielen potreby seniorov, ale aj ich rodín. Kvalifikovaný personál v domove, kvalitné služby a moderné priestory nahradzujú domácu starostlivosť. Pomaly však vznikajú miesta podávajúce pomocnú ruku členom rodiny, ktorí chcú svojim rodičom dopriať len to najlepšie,“ je presvedčená odborníčka z Agapé Senior Park.

Na vlastných nohách

Týmto spôsobom sa dá vyhnúť aj ďalšiemu riziku, ktoré so sebou prináša viacgeneračné bývanie. Podľa J. Skybu pri takejto forme bývania mladí ľudia neraz skĺznu k pohodlnej myšlienke, že sa nemusia v živote až tak snažiť – veď rodičia sa postarajú. „Nedostatočná samostatnosť a zodpovednosť za svoj dom, respektíve byt, a neschopnosť stáť na vlastných nohách sú veľké nevýhody viacgeneračného bývania,“ uzavrel plukovník vo výslužbe Ján Skyba.