VIAC AKO ŠTVRTINA SLOVÁKOV TRPÍ CHRONICKÝM STRESOM

Chronický stres je problémom, ktorý sa dotýka značnej časti slovenskej populácie. Podľa reprezentatívneho prieskumu Polikliniky Medante od agentúry FOCUS, až štvrtina Slovákov zažíva chronický stres, teda stres vo vysokej frekvencii, niekoľkokrát za týždeň či denne. Chronický stres má výrazný negatívny vplyv na fyzické a psychické zdravie, pričom väčšina ľudí s ním aktívne nepracuje.

Hlavné zistenia prieskumu o strese

Ako ukázal prieskum, medzi najčastejšie spúšťače stresu patria pracovné povinnosti (33 %), zdravotné problémy (28 %) a vzťahy v rodine alebo s partnerom (25 %). „Vysokú mieru stresu zažívajú najmä ľudia vo veku nad 25 rokov, duševne pracujúci, vysokoškolsky vzdelaní a tí, ktorí žijú v Bratislavskom kraji,“ uvádza sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.

Čo sa týka reakcií na stres, najčastejším spôsobom, ako ho ľudia zvládajú, sú pohybové aktivity (29 %). Avšak časť respondentov uviedla, že ako typickú reakciu na stres jedenie alebo pitie. Konkrétne jedenie sladkostí resp. viac jedenia ako obvykle, ako aj pitie kávy, čaju či nealko nápojov. Reakcia na stres môže mať aj podobu pitia alkoholických nápojov (8%) či fajčenie (8%). Tieto spôsoby zvládania stresu však môžu viesť k ďalším zdravotným problémom.

Viac ako tri štvrtiny opýtaných (79 %) si uvedomujú vysoký negatívny vplyv stresu na zdravie, no dve tretiny respondentov (67 %) s tým aktívne nič nerobia.

Čo je stres?

MUDr. Zuzana Pitoňáková, všeobecná lekárka z Medante, vysvetľuje, že stres je prirodzená reakcia organizmu na pôsobenie stresorov, čiže nadmerného zaťaženia organizmu. Táto reakcia nám pomáha reagovať na situácie, ktoré vnímame ako nebezpečné alebo záťažové. Stres však môže mať rôzne podoby. Akútny stres je krátkodobý a môže byť dokonca prospešný, pretože mobilizuje organizmus na rýchle riešenie situácie. Na druhej strane, chronický stres, ktorý je dlhodobý, spôsobuje neustále vyplavovanie hormónu kortizolu, čo zvyšuje riziko vážnych ochorení.

Chronický stres a jeho dôsledky na zdravie

Práve chronický stres, ktorý podľa prieskumov postihuje viac ako štvrtinu (27 %) populácie, je významným rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Tieto ochorenia patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí na Slovensku.

MUDr. Zuzana Pitoňáková ďalej upozorňuje, že chronický stres sa prejavuje širokou škálou príznakov, ako sú podráždenosť, nadmerná únava, poruchy koncentrácie, tráviace ťažkosti, bolesti hlavy, problémy so spánkom či nadmerná konzumácia alkoholu a fajčenie. „Ak si človek tieto signály nevšíma a dlhodobo ich ignoruje, môžu viesť k zdravotným problémom ako sú bolesti hlavy, bolesti chrbta, tráviace ťažkosti, problémy so spánkom, vysoký krvný tlak, časté infekcie, oslabená imunita, ale aj závažnejšie diagnózy ako sú depresie, autoimunitné, kardiovaskulárne či onkologické ochorenia,“ dodáva MUDr. Zuzana Pitoňáková.

Rady lekárov, ako predchádzať stresu

Jedným z hlavných záverov prieskumu je, že dve tretiny Slovákov (67 %) aktívne nepracujú na podpore svojej psychickej a fyzickej odolnosti voči stresu. Lekári zdôrazňujú, že zvládanie stresu vyžaduje systematický prístup. „Dostatok spánku, vyvážená strava, pravidelný pohyb, ale aj schopnosť relaxovať a vedome pracovať so svojimi emóciami sú kľúčové pre prevenciu stresu,“ uvádza MUDr. Zuzana Pitoňáková.

Medzi najčastejšie odporúčané techniky na zvládanie stresu patrí vedomá relaxácia, ktorá zahŕňa dýchacie cvičenia, meditácie či pozitívny prístup k životu. Lekári zároveň zdôrazňujú význam komplexného, celostného prístupu k liečeniu. „Neliečime len dôsledky chorôb, ale zameriavame sa aj na príčiny ich vzniku, medzi ktoré stres jednoznačne patrí,“ hovorí MUDr. Zuzana Pitoňáková, pričom zdôrazňuje, že dôležité je stresu a zdravotným problémom predchádzať.

Celostný prístup ako efektívna prevencia

Prevencia a včasné podchytenie stresorov sú kľúčové pre predchádzanie vážnym zdravotným dôsledkom, ktoré stres môže vyvolať. Celostný prístup zahŕňa prevenciu, liečbu symptómov a hľadanie a odstránenie príčin stresu. Tento prístup má veľmi dobré výsledky v riešení chronických zdravotných problémov spojených so stresom. „Základom celostnej medicíny je liečenie pacienta ako celku – zohľadňujeme jeho fyzický, mentálny aj emocionálny stav. Často práve stres stojí za mnohými zdravotnými problémami, a preto sa snažíme nájsť a riešiť jeho príčiny,“ vysvetľuje MUDr. Zuzana Pitoňáková, ktorá je zároveň hlavná lekárka v Poliklinike Medante, kde klasická medicína úzko spolupracuje s celostnými prístupmi. V 35 špecializovaných ambulanciách lekári spolupracujú s terapeutmi a využívajú rôzne podporné terapie, aby pacientom pomohli zvládať stres a dlhodobo zlepšovať ich životný štýl.

Záver

Chronický stres je problémom, ktorý má na Slovensku vážne dopady na zdravie populácie. Hoci väčšina Slovákov si uvedomuje jeho negatívny vplyv, len malá časť podniká kroky na jeho zvládanie. Lekári preto apelujú na potrebu aktívneho prístupu k prevencii stresu a celostnú starostlivosť o zdravie. Zdravý životný štýl, a celostný medicínsky prístup môžu byť účinnými nástrojmi v boji proti stresu a jeho negatívnym dôsledkom.

VPLYV STRESU NA ZDRAVIE Z POHĽADU LEKÁROV ŠPECIALISTOV

Stres má významný negatívny vplyv na fyzické aj psychické zdravie a môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré je potrebné riešiť komplexne. Lekári a odborníci z rôznych oblastí medicíny z polikliniky Medante vysvetľujú, ako stres pôsobí na ich špecializované oblasti a aké celostné medicínske postupy sa dajú využiť na jeho zvládnutie.

MUDr. Lucia Fedorkovičová / psychiatrička / Medante

Stres významne ovplyvňuje duševné zdravie a prejavuje sa aj v telesných symptómoch. MUDr. Lucia Fedorkovičová upozorňuje, že medzi najčastejšie somatické, telesné príznaky patria:

Zrýchlené dýchanie, búšenie srdca, bolesť na hrudi a vysoký krvný tlak.
Bolesti hlavy, závraty, problémy s trávením, bolesť žalúdka.
Problémy s menštruáciou a sexuálne dysfunkcie.

Chronický stres je často spojený s duševnými problémami, ako sú rozvoj úzkostí, depresií, nespavosť, problémy s pamäťou a so závislosťami.

Z pohľadu psychiatrie sa odporúča vyhýbať sa farmakoterapii, pokiaľ to nie je nevyhnutné, a radšej pracovať na dlhodobých zmenách v prístupe pacienta k stresu. Využívajú sa relaxačné techniky, regulované dýchanie, úpravu jedálnička a spoluprácu s psychoterapeutmi, aby pacienti zvládli stres a predišli návratu problémov.

MUDr. Petronela Lúčanová / gynekologička / Medante
Ženský hormonálny systém je mimoriadne citlivý na stres, ktorý môže spôsobiť mnohé problémy v oblasti reprodukčného zdravia. Chronický stres významne vplýva na menštruačný cyklus a z praxe MUDr. Lúčanovej vyplýva, že sa podpisuje pod približne 80 % tzv. funkčných porúch.

MUDr. Petronela Lúčanová vysvetľuje, že chronický stres často vedie k:

Predmenštruačnému syndrómu, silnému nepravidelnému krvácaniu, úplnej absencii menštruácie či chronickej panvovej bolesti.
Zvýšenému riziku vzniku rakoviny prsníka, vaječníkov a endometrii.
Vyššiemu riziku predčasnej menopauzy a stredných až závažných perimenopauzálnych prejavov.
Zvýšenému riziku rakoviny pankreasu u žien s polycistickými vaječníkmi.

Okrem fyzických problémov má stres vplyv aj na psychické zdravie žien, zvyšuje úzkosť a riziko depresie. Pacientkam sa odporúča nielen klasická lekárska liečba, ale aj zmena životného štýlu, podpora hormonálnej rovnováhy a spolupráca s odborníkmi na výživu a psychoterapiu.

MUDr. Beáta Repáková / gastroenterologička / Medante
Stres vplýva na stravovacie správanie človeka a má významný vplyv na zažívací trakt. Podľa MUDr. Bbeáty Repákovej vedie k zmenám v komunikácii medzi mozgom a črevami, čo môže spôsobiť mnohé ochorenia ako reflux, peptický vred alebo nešpecifické črevné zápaly (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída).

Medzi najčastejšie diagnózy patria funkčné poruchy, ako je syndróm dráždivého čreva, ktoré majú silný psychosomatický základ. Liečba týchto problémov vyžaduje komplexný prístup zahŕňajúci medikamentóznu liečbu. MUDr. Beáta Repáková zdôrazňuje, že v týchto prípadoch sú mimoriadne prínosné a účinné metódy celostnej medicíny, kedy je pacient prepojený napríklad s terapeutom či koučom.

Kristián Fülöp / fyzioterapeut / Medante
Stres sa prejavuje aj na pohybovom aparáte, najmä stuhnutými svalmi a bolesťami krčnej chrbtice či hlavy. Kristián Fülöp upozorňuje, že chronický stres môže viesť k zlému držaniu tela, bolestiam chrbta a migrénam.

Kristián Fülöp odporúča pacientom cvičenia zamerané na uvoľnenie svalstva, správne dýchanie a vedomý pohyb, ktoré môžu zmierniť stres a zabrániť dlhodobým poškodeniam pohybového aparátu. Zdôrazňuje potrebu pravidelnej fyzioterapie a cvičení ako účinnú prevenciu proti stresu.

Jana Zaujecová / koučka / Medante
Koučka Jana Zaujecová pomáha ľuďom identifikovať svoje stresové vzorce a zmeniť ich, aby neboli deštruktívne. Každý človek má iné reakcie na stres, ktoré sú často spojené s rôznymi vnútornými presvedčeniami.

5 najčastejších presvedčení, ktoré v nás vyvolávajú stres:

Zavďačuj sa ostatným – presvedčenie, že musíte byť so všetkými zadobre
Usilovne sa snaž – presvedčenie, že musíme byť za každých okolností vytrvalí, trpezliví, či inak proaktívni
Ponáhľaj sa a pridaj – zvyk, ktorý nás núti naberať na seba ďalšie a ďalšie úlohy
Buď dokonalý – presvedčenie, že musíme všetko zvládnuť dokonalo, perfekcionizmus
Buď silný – presvedčenie, že si musíme vždy poradiť sami v každej situácii, neprijímame pomoc ostatných, vzďaľujeme sa ostatným, čo vedie k sociálnej izolácii.

Cieľom koučingu je naučiť pacientov uvedomiť si stresovú situáciu, poodstúpiť od nej a zareagovať inak ako vžitými vzorcami. Je dôležité nájsť rovnováhu medzi zvládaním stresu a jeho prijímaním ako motivácie. Práca s koučom zahrňuje analýzu stresových vzorcov a hľadanie ciest, ako ich zmierniť, aby neohrozovali zdravie pacienta.

MEDANTE DOTAZNÍK

HODNOTENIE ÚROVNE STRESU

Každý z nás zažíva stres inak. Tento krátky dotazník vám pomôže získať lepší prehľad
o tom, ako sa stres dotýka práve vás. Podrobnejšie poradenstvo vám radi poskytnú naši
odborníci na zvládanie stresu na poliklinike Medante.

Odpovedzte úprimne na všetky otázky, vyberúc vždy iba jednu možnosť – áno alebo nie. Odpovedzte áno, aj keď sa vás týka len časť otázky. Urobte si prosím na tento test čas a buďte úplne úprimní vo svojich odpovediach:

Číslo otázky	Otázka	Áno	Nie
1	Často si nosím prácu domov a dorábam ju večer/v noci.
2	Deň nemá dosť hodín na to, aby som urobil/-a všetky veci, ktoré musím urobiť.
3	Popieram alebo ignorujem problémy v nádeji, že sa sami vyriešia.
4	Mám problém zveriť úlohy iným ľuďom, pretože sa obávam, že nebudú vykonané kvalitne.
5	Podceňujem, ako dlho bude trvať splniť pracovné úlohy.
6	Mám pocit, že v mojej práci / živote je príliš veľa termínov, ktoré je ťažké splniť.
7	Moje sebavedomie/sebahodnota sú nižšie, ako by som chcel/-a. (mám pocit, že nie som dostatočne dobrý/á)
8	Mám pocit viny, keď relaxujem a nič produktívne nerobím.
9	Zistil/-a som, že myslím na problémy (hľadám ich riešenia), aj keď by som mal/-a relaxovať.
10	Cítim sa vyčerpaný/-á alebo unavený/-á, aj keď sa zobudím po primerane dlhom spánku.
11	Často dokončujem vety iných ľudí, keď hovoria príliš pomaly.
12	Mám tendenciu rýchlo jesť, rozprávať, chodiť a jazdiť.
13	Zažívam zmeny v apetíte, buď mám chuť sa prejedať, alebo nemám chuť na jedlo/ nevadí mi vynechať jedlo.
14	Cítim sa podráždený/-á alebo nahnevaný/-á, ak sa mi zdá, že auto alebo premávka predo mnou idú príliš pomaly/ Som frustrovaný/-á z toho, keď musím čakať v rade.
15	Ak ma niečo alebo niekto naozaj nahnevá, potlačujem svoje pocity.
16	Keď hrám šport alebo hry, naozaj sa snažím vyhrať bez ohľadu na to, s kým hrám.
17	Mám problémy s koncentráciou, pamäťou alebo sa mi často mení nálada.
18	Mám tendenciu byť kritický/á k sebe a k ostatným.
19	Často mi unikajú detaily konverzácie, pretože som zaneprázdnený/á vlastnými myšlienkami.
20	Moja sexuálna túžba je nižšia (u žien môže dochádzať k zmenám menštruačného cyklu).
21	Zistil/-á som, že niekedy škrípem zubami.
22	Mávam svalové bolesti na chrbte/ krížov/ ramien alebo bolesti hlavy.
23	Nie som schopný/-á vykonávať úlohy, tak dobre a rýchlo ako predtým, môj úsudok je zahmlený alebo nie taký, ako bol predtým.
24	Zistil/-a som, že potrebujem viac alkoholu, kofeínu, nikotínu alebo užívam viacej liekov.
25	Zistil/-a som, že nemám čas na svoje záujmy / koníčky mimo práce.
*Skóre odpovede áno = 1 (jedna) a skóre odpovede typu nie = 0 (nula). SPOLU*

Vaše skóre:

Väčšina z nás dokáže zvládnuť rôzne množstvo tlaku bez toho, aby sme sa cítili stresovaní. Avšak priveľký alebo nadmerný tlak, často vytváraný našimi vlastnými vzorcami myslenia a životnými skúsenosťami, môže preťažiť našu schopnosť vyrovnať sa so stresom.

4 body alebo menej: Gratulujeme, vaše skóre naznačuje, že ste schopní pomerne dobre zvládať stres. Ak by ste však chceli ešte viac posilniť svoje stratégie zvládať stres a pracovať na vašej odolnosti, môžete využiť koučingu.

5 – 13 bodov: Vaše skóre naznačuje, že by ste mohli mať prospech z cielených stratégií na zvládanie stresu. Môžete čeliť zvýšenému riziku duševných a fyzických problémov spojených so stresom. Odporúčame vám konzultáciu s odborníkom, ktorý vám pomôže identifikovať vaše konkrétne potreby a vypracovať individuálny plán.

14 a viac bodov: Vaše skóre naznačuje, že by ste mohli mať výrazné problémy so stresom, ktoré by mohli ovplyvňovať vaše fyzické aj psychické zdravie. To znamená, že je pravdepodobné, že budete zažívať často stresové situácie a choroby súvisiace so stresom, napr. dráždivé črevo, migréna, bolesti chrbta a krku, vysoký krvný tlak, duševné choroby (depresia, úzkosť a stres). Dôležité je vyhľadať odbornú pomoc alebo poradenstvo pre zvládaní stresu.

Dotazník je adaptáciou originálu vytvoreného International Stress Management Association UK (ISMAUK).