Veselé a jedinečné Záhorie v 100 príbehoch, ktoré pobavia aj poučia

Toto je 100 veselých, neuveriteľných, absurdných aj tragických príbehov Záhoria

Prekvapivé osudy, zaujímavé momenty, aj známe osobnosti späté s týmto regiónom...a to všetko popretkávané láskyplným humorom. Štefan Nižňanský zachytil jedinečnosť a krásu Záhoria, láskavosť a bohatý život jej obyvateľov v knihe s originálnym názvom Enem... historki šuškané pod borovicami.

Vedeli ste, že ak by osvietená cisárovná Mária Terézia a jej syn Jozef neboli dali vysadiť na Záhorí borovicové lesy, tento región by bol najväčšou púšťou strednej Európy? Aj toto nájdete v knihe publicistu a spisovateľa Štefana Nižňanského, ktorý je držiteľom prestížnej medzinárodnej Ceny Egona Erwina Kischa. A tak chodil po Záhorí a pod slávnymi borovicami počúval rôzne príbehy, potom si ich zapisoval, upravoval, aby ich pretavil to tejto zaujímavej knihy. Z jej strán cítiť už po pár vetách lásku k Záhoriu, kam sa autor pred rokmi presťahoval z Bratislavy a ako činžiakové dieťa začal žiť v chalupe v dedinke Tomky.

Už len názvy niektorých príbehov sľubujú skvelé čítanie:

• Stareček a Titanic?

• Ponorka v Baťovom kanáli

• Poklady Záhoria

• Kto je najväčší pijan?

• Trofeje a šmakocinky

• Morská voda v Gbeloch

• Podzemím z Holíča do Viedne

• Záhorácky génius loci

• O lakomých Skaličanoch a svätom Urbanovi

Štefan Nižňanský dokázal šikovne spojiť literatúru, výtvarné umenie i hudbu. Príhody Záhorákov o Záhorí sú totiž ilustrovaná farebnými výsekmi z obrazov Jozefa Chrenu. Na konci knihy nájdete aj niekoľko vydarených kreslených vtipov o Záhorákoch (v úvode aj textové vtipy) a v knihe sú aj QR kódy, ktoré keď zosnímate mobilom, môžete si prehrať ľudové piesne Cimbálofky Leváranek.

Zábavná je aj „Príbjehová mapa Záhorá“, ktorú naozaj nikto nemá a na ktorej krásne vidíte celé Záhorie, jednotlivé mestečká a obce, a prirodzene Úžasné vojenské lesy, do ktorých autor často chodí nielen na hríby.

Enem... historki šuškané pod borovicami je 350-stranová oddychovka nielen pre Záhorákov, ale aj „cezpoľných“, ktorý chcú túto oblasť spoznať lepšie. Takpovediac z prvej ruky, pocítiť na tvári vánok spod borovíc, začuť typickú záhoráčtinu, ktorej je v knihe požehnane a stretnúť zaujímavých ľudí, ktorých príbehy by zostali zabudnuté, keby ich Štefan Nižňanský z nich nevydoloval a nepreniesol na papier.