Veľkonočné prebudenie sa prírody aj človeka

Nedávno som sa jedného duchovného otca opýtal, či sviatky Veľkej noci môžu prebudiť aj vnútro neveriaceho človeka. Jeho odpoveď vo mne ešte dlho rezonovala, pretože siahol po výstižnom prirovnaní. Pripomenul mi totiž spätosť významných kresťanských sviatkov s jarným obdobím. Jar predsa prináša prebudenie sa prírody. Niečo, čo určitý čas spalo a čo bolo umŕtvené pod snehom, ľadom a chladom, sa náhle preberá k životu, všeličo sa nanovo rodí a rozkvitá. Človek, ktorý by od detstva poznal len leto, by pri pohľade na zimné prostredie, azda ani neuveril, že tá istá chladná a vybielená krajina, v ktorej život zamrzol, sa postupne zmení na nepoznanie.

Čas Veľkonočných sviatkov zväčša prichádza na prelome zimy a jari, čiže v momentoch, keď sa príroda so zimou lúči a stáva sa pripravenou oddať sa jari. S vnútrom človeka to môže byť podobné. Aj tam, kde všetko navonok dlho len spalo – v duchovnom vnútri človeka, teda kde bolo mnohé len umŕtvené, môže nastať zmena k životu. K prebudeniu sa. Starý život nechávame v starých včerajškoch, nové dnešky sa otvárajú novej prítomnosti – uvítame jar aj v duchovnom vnútri.

Človek sa vraj môže kompletne zmeniť v priebehu jedenástich mesiacov, teda každých jedenásť mesiacov, čo predstavuje takmer jeden kalendárny rok. Zmena pritom môže postihnúť aj fyzický zovňajšok, predovšetkým však duchovné vnútro. Uvažovanie, názory, postoje, životný štýl a pokojne aj cieľ cesty, čiže zmysel života človeka, to všetko môže podľahnúť zmene. Aj za rok tak nastane nová jar v živote človeka. Preto sa Veľkonočné sviatky stávajú veľkou príležitosťou priblížiť sa prírode – upratať si v sebe, upokojiť sa, nájsť nové slnko, nové prebudenie, oživenie. K lepšiemu.

Marcel Páleš