Veľká noc vo svete: Ako sa oslavuje v rôznych krajinách (Taliansko, Švédsko, Mexiko...)

Veľká noc je v kresťanskej tradícii najvýznamnejší sviatok – oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a zároveň predstavuje víťazstvo života nad smrťou. Napriek spoločnému duchovnému základu sa jej oslavy po celom svete líšia v závislosti od kultúry, histórie, miestnych zvykov či klimatických podmienok. Kým u nás sú známe korbáče, kraslice a oblievačka, inde sa Veľká noc oslavuje úplne inak. Vydajme sa teda na veľkonočnú cestu okolo sveta.

Taliansko – sviatok duchovna a rodiny

V Taliansku je Veľká noc (Pasqua) hlbokým duchovným sviatkom, počas ktorého sa spomína utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie Krista. Taliani majú veľmi bohatú tradíciu veľkonočných procesií. Najznámejšia z nich sa koná v Ríme, kde pápež vedie „Krížovú cestu“ (Via Crucis) pri Koloseu – tú sledujú nielen veriaci z celého Talianska, ale aj milióny ľudí po celom svete.

V niektorých regiónoch, napríklad v Apúlii či na Sicílii, prebiehajú aj dramatické procesie so zakuklenými pútnikmi, ktorí v tichosti nesú sochy Ježiša a Panny Márie.

Po duchovnej časti nasleduje bohatá veľkonočná hostina – na stole nesmie chýbať pečené jahňa, artičoky a typický koláč Colomba di Pasqua, ktorý má tvar holubice – symbolizuje mier a Ducha Svätého.

Švédsko – čarodejnice, pierka a farebná jar

Vo Švédsku je Veľká noc (Påsk) skôr svetský a jarný sviatok, hoci kresťanské korene sa stále pripomínajú. Špecifikom švédskej Veľkej noci sú „påskkärringar“ – malé deti sa prezliekajú za čarodejnice s maľovanými tvárami, šatkami a metlami, a chodia od domu k domu, kde rozdávajú ručne vyrobené pohľadnice a výmenou za to dostávajú sladkosti. Trochu to pripomína Halloween.

Domácnosti sa zdobia brezovými konárikmi s farebnými pierkami, ktoré symbolizujú príchod jari. Švédi si tiež radi pochutnávajú na studených jedlách ako sú marinované slede, zemiaky, vajíčka a veľkonočný „paskmust“ – sladký perlivý nápoj podobný malinovke.

Mexiko – Veľká noc plná vášne a emócií

Veľká noc v Mexiku má veľmi silný dramatický a emocionálny charakter. V čase tzv. Semana Santa (Svätý týždeň) sa v mestách a dedinách konajú rozsiahle divadelné predstavenia, ktoré zobrazujú Pašie – teda posledné dni Kristovho života. Najväčšie a najznámejšie sú v mestskej časti Iztapalapa v Mexico City, kde sa každoročne zúčastňujú desaťtisíce divákov a stovky účinkujúcich v historických kostýmoch.

Niektorí účinkujúci si dokonca dávajú na seba skutočné drevené kríže a absolvujú fyzicky náročné procesie ako prejav pokánia a viery.

Okrem duchovnej zložky je Semana Santa aj časom osláv, rodinných stretnutí a tradičnej mexickej kuchyne – nechýbajú tamales, rybie jedlá a sladké dezerty ako capirotada.

Nemecko – veľkonočný oheň a zajačik

V Nemecku má Veľká noc (Ostern) hlboké korene spojené nielen s kresťanstvom, ale aj s pohanskými jarnými tradíciami. Veľmi populárnym zvykom je tzv. „Osterfeuer“ – veľký oheň, ktorý sa zapaľuje na Bielu sobotu alebo Veľkonočnú nedeľu. Má symbolizovať svetlo, očistenie a víťazstvo jari nad zimou.

Pre deti je najväčším lákadlom Osterhase – veľkonočný zajačik, ktorý schováva farebné vajíčka v záhrade. Deti ich na Veľkonočné ráno hľadajú a zbierajú do košíkov. Tento zvyk sa rozšíril aj do mnohých iných krajín, vrátane USA.

Z jedál dominuje jahňacina, vajíčka na rôzne spôsoby a koláče ako „Osterzopf“ (sladký pletený chlieb).

Filipíny – extrémna viera a živé ukrižovanie

Filipíny sú prevažne katolícka krajina s veľmi silnou náboženskou tradíciou. Počas Svätého týždňa tam prebiehajú intenzívne modlitby, pôsty, procesie a dramatické pašiové hry.

Najextrémnejšia forma osláv sa koná na Veľký piatok – v niektorých regiónoch ako San Fernando sa ľudia dobrovoľne dávajú ukrižovať. Ich telá sú pribíjané na kríž ako súčasť rituálu pokánia. Títo ľudia veria, že týmto činom očistia svoje hriechy a priblížia sa Kristovmu utrpeniu.

Aj keď tento akt cirkev oficiálne nepodporuje, stal sa známym po celom svete a priťahuje turistov i médiá.

Veľká Británia – vajíčka, korene a kráľovná

Vo Veľkej Británii je Veľká noc rozdelená medzi duchovné a zábavné tradície. V mnohých oblastiach sa konajú tzv. Easter Egg Hunts – hľadanie čokoládových vajíčok v parkoch či záhradách. V školách a komunitách sa organizujú súťaže v maľovaní vajíčok alebo v tzv. egg rolling – púšťanie vajíčok z kopca, čo symbolizuje odvalenie kameňa z Kristovho hrobu.

Na Zelený štvrtok britská kráľovná (alebo dnes už kráľ) udeľuje tzv. „Maundy Money“ – symbolické mince starším občanom ako prejav vďaky za službu komunite.

A čo u nás?

Na Slovensku sa Veľká noc spája s hlbokou tradíciou. Od Zeleného štvrtka do Veľkonočného pondelka sa nesú sviatky v duchu pôstu, duchovného rozjímania, ale aj radosti z jari a života.

Typické sú zvyky ako:

oblievačka a šibačka (najmä na Veľkonočný pondelok),
zdobenie kraslíc rôznymi technikami,
svätenie pokrmov v kostole – vajíčka, klobása, chlieb, baranček,
a samozrejme, bohaté rodinné obedy.

V moderných domácnostiach sa tieto tradície niekedy menia na výlety, relax alebo len stretnutie pri dobrom jedle. Každopádne, Veľká noc zostáva silným symbolom obnovy, života a rodinného spojenia.

Veľká noc je oslavou, ktorá prekračuje hranice kontinentov, jazykov a tradícií. Každý národ jej vdychuje kúsok svojej duše – niekde sa nesie v tichosti a viere, inde v radosti, farbách a jedinečných zvykoch. Bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, Veľká noc nám pripomína hodnoty života, obrody a nádeje. A možno aj to, že aj v rozmanitosti je možné nájsť spoločné posolstvo.