Veľká noc

Tento sviatok patrí medzi najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Jeho pôvod sa datuje od predkresťanského obdobia a s najväčšou pravdepodobnosťou je pokračovaním židovského sviatku pesach, čo je pamiatka na oslobodenie Židov spod egyptského zajatia.

Podľa juliánskeho kalendára, ktorý je základom kresťanského kalendára, sa má Veľká noc sláviť v čase jarnej rovnodennosti (21.03.), v nedeľu po prvom jarnom splne. Veľká noc je teda pohyblivý sviatok, ktorý je v rozmedzí 22.03 až 25.04. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst. V tomto čase sa nekonajú svadby, zábavy. V minulosti boli tieto sviatky úzko spojené s poľnohospodárstvom. Počas veľkonočných sviatkov sa konali rôzne obrady, ktoré mali podporiť úrodu.

Pašiový týždeň alebo veľkonočný týždeň začína Kvetnou nedeľou, šiestou pôstnou nedeľou, ktorá v kresťanstve symbolizuje Kristov príchod do Jeruzalema. Podľa Biblie vítali prichádzajúceho Krista palmovými ratolesťami, v našich zemepisných šírkach sa symbolicky používajú bahniatka, ktorým sa kedysi pripisovala liečivá až magická moc. Zelený štvrtok sa spája s Poslednou večerou Krista. Veľký piatok je deň ukrižovania Ježiša Krista. V tento deň naši predkovia nesadili, neorali, zem mala oddychovať. Biela sobota je prepojená so svätením ohňa. V tento deň sa pripravujú všetky veľkonočné špeciality, ktoré sa však konzumujú až nasledujúci deň. Veľkonočná nedeľa – v tento deň chodíme posvätiť košíky plné dobrôt, do ktorých sa môžeme bez výčitiek pustiť. Veľkonočný pondelok je azda najobľúbenejší sviatok pre najmenších. Chlapci chodia šibať a kúpať dievčatá, za odmenu dostávajú čokoládové vajíčka, prípadne peniažky.

Či už tieto sviatky máte radi alebo nie, určite patria k sviatkom s krásnymi tradíciami, ktoré sprevádzajú našu krajinu po stáročia.