Včerajšie i zajtrajšie

To boli časy! Ak si vlastnil tú veľkú bielu mašinku s klávesnicou a myškou, bol si pán. Neskôr si si zadovážil prípojku na internet a začali sa prepisovať dejiny tvojho bytia. Tak ako všetky výdobytky civilizačných (ne)zručností sa po nejakej tej chvíľke stávajú nudnými, aj pôvab sociálnych sietí hlási krach.

Píšeme, fotíme, klebetíme, radíme alebo len tak klikáme. Zdieľame mačky, psy a iné vtáctvo, fandíme rôznym prírodným úkazom, ako napríklad lístočku z brezy či krvácaniu ďasien. Ponúkame sa priateľom svojich priateľov, nenávidíme všetkých, čo majú priestrannejšie kúpeľne a v nich zrkadlá aspoň také široké ako naša...

Na sieti platí, že všetko sa tu už raz zavesilo. Ani hydrometeorologický ústav sa nevyrovná niektorým jasnovidcom a ich proroctvám, že v lete bude horúco a v zime kalamita. Ak by ženy ovládali zopár šikovných ťahov s mobilom či foťákom, nemuseli by tak často špúliť pery a vypliešťať oči ako myš na slona v legínach. Muži sú na nete vysoký, vyšportovaný a predovšetkým finančne zabezpečený. Myslia si, že jedno štuchnutie je také čarovné ako bonboniéra z pravej čokolády.
Vieme, čo ste zjedli i vyvrátili, nakúpili či stratili, tušíme s kým spávate, no dúfame, že to ešte dnes potvrdíte. Pretože najvýznamnejšie udalosti, myšlienky a pocity sú modro-biele.

Tatiana Kovalčinová