Valentín prešiel, zmizla láska?

 

Obchody plné srdiečok nám signalizovali, že je sviatok svätého Valentína. Zamilované páriky si začali kupovať darčeky, vyznávať lásku a neustále si pripomínať, ako im vzájomne na sebe záleží. Tí, čo tento rok mali o niečo menšie šťastie a boli na Valentína sami, sa začali utápať v svojich depresívnych náladách.

 

Valentín pomaly odišiel, srdiečka z obchodov zmizli, páry sa znovu začali hádať, a tí menej šťastní sú o niečo spokojnejší. Je láska naozaj o tomto? O jednom dni, kedy musíme byť všetci k sebe milí za každú cenu? Kedy si nasadíme masky a tvárime sa, že svet a moja láska je dokonalá? Alebo je to o tom, že keď tento deň nevyjde presne podľa našich predstáv, máme právo byť oveľa viac sklamaní? Tento deň mal byť venovaný láske. Áno je to krásne. No ja poznám niečo oveľa krajšie. Matku dojčiacu svoje dieťa. Otca hladiaceho svoje deti. Babku čítajúcu svojím vnúčatám. Dedka hrajúceho s vnúčatami karty. Chlapcov hrajúcich futbal. Dievčatá pletúce si kvetinové vence na lúke. Mladý pár obímajúci sa pri fontáne. Manželov kočíkujúcich svoje dieťa. Starý pár prechádzajúci sa ruka v ruke. A je toho ešte oveľa viac. Toto všetko je niečo oveľa krajšie ako jeden deň v roku. Smutné je, že takéto dni neoslavujeme tak ako sviatok Valentína. Pretože toto sú ozajstné prejavy lásky. Nie čokoládové srdiečko kúpené zo slušnosti svojej polovičke, ale objatie, pohladenie, milé slová... tie majú váhu nezvážiteľnú. Tieto okamihy sa dostanú oveľa hlbšie do srdca a zohrejú ho.

 

Kúpiť darček? Vyznať lásku? Prečo nie! Ale prečo necháme kalendár nech nám prikáže, že práve dnes je na to čas?

 

Petra Ihnačáková