V ZAJATÍ DIVOČINY

 

Vzduch je priezračný a studený. Scéne dominuje ticho, aj zašepkané slovo znamená hlasné vyrušenie. Len vtáčí párik sa opája piesňou. Odrazu sa spoza hôr vynorí slnko a vnorí svoje zlaté lúče do ružovkastých vôd. Zopár ranných nadšencov, ktorí tu sú, sleduje výjav v mlčanlivej strnulosti a zadumaní - ako by boli v kostole. Pred siedmou prídu prvé autobusy s výpravami a o hodinu už pobrežná promenáda zdieľa osud všetkých veľkých turistických atrakcií: jej návštevníci ju milujú na smrť. Chodníčky okolo vodnej plochy sa zaplnia množstvom ľudí. Kto chce jazero obdivovať, musí sa pretlačiť dopredu alebo balansovať na špičkách. Informačné tabuľky upozorňujú návštevníkov na najlepšie miesta na fotografovanie.

 

Nad vtáčím cvrlikaním víťazí vrčanie kamier. Ticho sa mení na kanonádu. Pri kvetinovom záhone sa zoskupilo asi tridsať Japoncov: v trojstupe, päť metrov od sprievodcu, ktorý má pri nohách tridsať fotoaparátov. Každým musí urobiť fotografiu do rodinného albumu. Po dvadsiatich minútach skupina odchádza, mieri k ďalšej "pozoruhodnosti" pri jazere, Chateau Lake Louise, sto rokov starému hotelu v kanadských Rocky Mountains. Stavba, ktorá sa preslávila bizarnou kombináciou tudorovského a viktoriánskeho štýlu, zostáva aj dnes obľúbeným cieľom horolezcov, maliarov, fotografov a autorov cestopisov. Renovácia a prístavby v posledných rokoch zmenili Chateau Lake Louise na kríženca francúzskeho zámku na Loire so 100-izbovým hotelovým komplexom. Hotelová jedáleň z roku 1913 síce ešte pripomína dávne časy, iba tu teraz namiesto dobrodruhov a umelcov vysedávajú ázijské turistické skupiny. V lete je Lake Louise pevne v japonských rukách. V obchodíkoch so suvenírmi pracujú Japonky, väčšina nápisov v hoteli je dvojjazyčná a reštaurácia Sushi (názov obľúbeného japonského jedla) je večer čo večer obsadená do posledného miestečka. Kto sa chce vyhnúť davom, musí si privstať a držať sa bokom od hlavných turistických chodníkov. Aj keď z roka na rok prichádza do Rocky Mountains stále viac turistov, ešte stále tu zostáva dosť miesta aj pre tých, čo vyhľadávajú diaľky a samotu. Milovníkom aktívnej dovolenky sa tu ponúka veľa možností (horolezectvo, turistika, golf, rafting, kanoe, horské bicykle), ale aj dostok miesta na tieto aktivity. A to aj v blízkosti turistických atrakcií, ako je Lake Louise. Jazero je cieľom vyše desiatky turistických trás rôznej dĺžky a stupňa náročnosti.

 

Vari najkrajší výstup vedie k jazeru Lake Agnes, ležiacemu vo výške vyše 2000 metrov. Už po niekoľko sto metroch na dobre označenom chodníku so širokými serpentínami nevidieť ani človiečika. Po dobrej jeden a pol hodine prichádzame k vysokohorskému jazeru. Na jeho brehu nájdeme zrub ako prenesený zo švajčiarskych Álp, kde si za odmenu môžeme dopriať domácu polievku a koláče. Ako dlhá jazva pretína Rocky Mountains cesta, inak v tomto milióny rokov starom kraji po sebe ľudia zanechali iba málo stôp. Premávku na ceste pravidelne preruši zver - či už sú to medvede, losy alebo jelene. Prírodné krásy sú tu rovnako vyhľadávanými pozoruhodnosťami ako inde múzeá a slávne historické stavby. Jedným z takých turistických pútnických miest je Lake Maligne neďaleko Jasperu - ostrovček s tuctom stromov, obklopený vodami jazera a s ľadovcom v pozadí: dokonalý pohľadnicový motív. Obchádzka z Calgary do Jasperu a k jazeru Lake Maligne sa vyplatí už kvôli štyristo kilometrom jazdy po Icefields Parkway - jednej z najkrajších ciest Severnej Ameriky. Na celej tejto dlhej trase neleží jediné väčšie mesto, pútnika obklopujú iba hory, vysoké tritisíc metrov i viac, a údolia s lesmi a jazerami - za každou zákrutou prekvapí nová strhujúca panoráma.

 

Jedným z najznámejších prírodných divov v Rocky Mountains je Columbia Icefield, najväčší ľadovcový masív Severnej Ameriky na trase medzi Jasperom a Banffom. Údolie vyzerá ako stavenisko matky Prírody - je plné štrku a kameňa, z kamenistej pôdy nevyrastá jediný krík či strom. Jeden z ôsmich ľadovcov tohto ľadovcového poľa, Athabasca, zasahoval ešte pred pár desaťročiami o vyše kilometer ďalej až k ceste. Dnes sa  špeciálnymi autobusmi zachádza až k ľadovcovým  jazykom, po ktorých sa môžu turisti prechádzať. Asi dve hodiny jazdy autom od ľadovcov leží Banff, so svojimi 7000 obyvateľmi najväčšie osídlené miesto v kanadských Rocky Mountains. Bannf je kolískou turistiky v západnej Kanade.

 

V osemdesiatych rokoch minulého storočia tu vybudovali železničnú trať Canadian Pacific Railroad (CP), ktorá mala spojiť pobrežnú oblasť tejto krajiny. Súkromne financovaná železnica bola takým drahým podnikom, že naliehavo potrebovala ďalšie zdroje príjmov. "Pretože nemôžeme vyvážať krajinu, musíme dovážať turistov," vyhlásil vtedajší prezident CP a rozhodol o stavbe hotela na úpätí Rockys. Bannf Springs Hotel s 280 izbami, vtedy najväčší na svete, začal prevádzku 1. 7. 1888. Impozantná budova - napoly škótsky zámok, napoly nemecký Neuschwanstein - sa od samého začiatku stal turistickou atrakciou. Spojenie luxusu s divočinou lákalo bohatých Američanov i Európanov. Horolezci, ktorí už zliezli všetky alpské vrcholy, sem prichádzali víťaziť nad novými velikánmi. Prvý cestovný sprievodca, Camping in the Rockys, vyšiel v roku 1896 a mal mimoriadny úspech. Banff so železničným spojením s Atlantikom i Pacifikom sa rýchlo rozrástol na menšie mesto a povýšil na východiskovú základňu pre mnoho výprav do vtedy ešte nepreskúmaných Rocky Mountains. Dnešný cestovný ruch síce toto mesto zmenil, jeho vidiecky duch a šarm však nezničil.

 

Z Banffu je to necelých 900 kilometrov do Vancouveru. Toto mesto na tichomorskom pobreží je ideálnym východiskovým alebo cieľovým  bodom výpravy cez kanadské Rockys. Aj keď vo vancouverskej aglomerácii žije 1,7 milióna ľudí, má toto veľkomesto svoje osobité, takmer pokojné tempo, ktoré turistom uľahčuje návrat z prírody do mestského života. Z ktoréhokoľvek miesta vo Vancouveri sa dá za dvadsať minút dôjsť do hôr alebo k moru. Nájdeme tu kilometre pláží s nádhernými výhľadmi na priľahlé ostrovy, pripomínajúce krajinu nórskych fjordov. Vancouver sa skôr podobá európskym metropolám ako americkým mestám. Mrakodrapy v centre nemajú taký neľudský rozmer, ako tie v Chicagu, Houstone alebo Dallase. Vonia tu more, vreskot čajok prenikavé trúbenie vyhliadkových lodí počuť až na predmestie. Dušou mesta je prístav. Vďaka  nemu sa Vancouver stal jedným z najdôležitejších  obchodných centier bývalého britského impéria. A potom, čo sem 23. mája 1887 prišiel prvý vlak z Montrealu, ktorý skoncoval s izoláciou mesta od zvyšku Kanady, došlo tu k hospodárskemu rozmachu. Britskí obchodníci dopravovali hodváb, korenie a čaj loďou do Vancouveru, ďalej po  železnici až k Atlantiku a opäť po mori na britské ostrovy.

 

Úzke kontakty s Áziou poznamenávajú jednu časť mesta dodnes. V Chinatowne, druhej najstaršej čínskej štvrti v Severnej Amerike, nepočuť jediné anglické slovo, a ponuka potravín je tu rovnako exotická ako v čínskych štvrtiach New Yorku alebo San Francisca. Po troch dňoch strávených vo Vancouveri si návštevník uvedomí, ako je toto mesto ponorené do seba, nakoľko je svojou podstatou svojské. Nie je tu žiadna významná opera, orchester ani divadlo. Žiadne múzeum, ktoré by stálo za zmienku, ani významnejší športový klub. Namiesto toho všetkého je tu príroda, mestská výstavba neskutočne ľudských rozmerov a obyvatelia, ktorí turistov stále prekvapujú. Punkovia na Robson Street od prechádzajúcich turistov nežobrú doláre. "Mohli by ste sa usmiať?" prosia. "Vďaka," kričia za najprv prekvapenými a potom rozosmiatymi cudzincami, "keep smiling".

 

PETER STEIN